Sú prokurátori psychicky vyšinutí jedinci?

Stalo sa to neďaleko priechodu, takže napriek skutočnému priebehu policajti nehodu doslova „prišili“ šoférovi auta, ani sa nezaoberali jeho verziou. Potvrdilo sa, že šofér je jednou nohou v hrobe a druhou v kriminále. Stalo sa to a my sme sa k tomu od začiatku stavali tvárou v tvár. Nechceli sme prípad zbytočne predlžovať a komplikovať napádaním nekompetentného a nezmyselného znaleckého posudku, napriek tomu, že sme mali svedkov i racionálne podložené dôkazy spochybňujúce posudok. Dôležité bolo, že chodec, ktorý vbehol priamo pod auto nehodu prežil a zo zranení sa vyliečil. Súd vydal trestný rozkaz, trest udelený samosudcom môj blízky prijal ako dôsledok za udalosť.
Vtedy sa prokurátor prvý raz odvolal – trest pre dovtedy bezúhonného človeka s čistým registrom vodiča sa mu zdal prinízky. Nasledovalo mimoriadne nepríjemné a stresujúce súdne pojednávanie, kde môj blízky opäť bez rečí prijal celú vinu, a to i napriek všetkým pochybnostiam a nepresnostiam vo vyšetrovaní nehody. Priamo na mieste sa dohodol s rodinou poškodeného na finančnom vyrovnaní a snažil sa s maximálnou slušnosťou a ústretovosťou prípad urovnať, aby sa konečne po troch rokoch uzatvoril. Opäť bol pripravený prijať trest, rátal dokonca aj s jeho zvýšením. Sudca sa napriek niekoľkým nemiestnym narážkam zachoval férovo – keďže súdil bezúhonného človeka, potvrdil pôvodný trest s odôvodnením, že nevidí zmysel v udelení vyššieho trestu. Potvrdenie trestu sme prijali, prijala ho aj rodina poškodeného bez akýchkoľvek výhrad (ak by chceli, mohli rozsudok napadnúť).
Prokurátor si vyžiadal pätnásť dní na rozmyslenie. Potom prišlo vyrozumenie, že sa opäť odvolal. V prípade, kde trest prijali obe strany bez výhrad mi to pripadalo na hranici psychickej poruchy. Prípad znovu otvoril krajský súd. Opäť sa rýpal v detailoch. Zástupca prokuratúry sa bez akýchkoľvek dôkazov snažil blízkeho vykresliť ako beštiu za volantom, človeka, ktorý zráža s pasiou chodcov ako na bežiacom páse. A s vytrvalosťou pitbula požadoval tvrdší trest. Pre človeka, ktorý od začiatku spolupracoval, ktorý sa slušne zachoval aj napriek tomu, že mal viacero dôvodov na to, aby cítil krivdu a bojoval za svoju pravdu. A ktorý sa zo všetkého mohol vysekať aj iným spôsobom, ako prijatím viny a trestu. Mohol, no neurobil to. Prokurátor opäť konal opäť bez mandátu a racionálneho dôvodu.
Chvalabohu, sudkyňa krajského súdu dokázala, že aj v súdnej mašinérii pracujú ľudia s triezvym úsudkom a zdravým rozumom. V plnej miere potvrdila to, čo dvakrát povedal sudca okresného súdu. Odvolanie prokurátora zamietla ako neodôvodnene tvrdé a potvrdila pôvodný trest. Proti rozhodnutiu už nemožno podať odvolanie, nočná mora sa skončila.
Blízky bude pykať a trest zasiahol na dlhý čas do jeho každodenného života. Rodine poškodenej osoby zároveň musí uhradiť náklady vo výške veľmi veľa peňazí. Tým sa, dúfam, všetko uzavrie. Budeme si žiť opäť svojím životom, no blízky bude mať na rozdiel od všetkých záznam v registri trestov.
Vďaka nevysvetliteľne úbohému správaniu prokurátora sa prípad ťahal sedem mesiacov a zbytočne zaťažil dva súdy, ktoré nestíhajú riešiť oveľa dôležitejšie prípady. Celý prípad sa pritom preťahoval neuveriteľné tri roky. Je skutočne spoločenská nebezpečnosť skutku, pri ktorom sa bez výhrad prijala vina i trest taká vysoká, aby stála za neustále odvolávanie prokurátora? Alebo na prokuratúre nemajú dôležitejšie prípady? Je skutočne nevyhnutné traumatizovať slušných ľudí, z ktorých daní žije aj prokurátor?
Môže sa tak správať psychicky zdravý a duševne vyrovnaný človek? Skôr by som na základe osobnej skúsenosti povedal, že ľudia, ktorí vezmú prácu prokurátora sú psychicky vyšinutí, neukojení a životom bití chudáci. Česť výnimkám, páni...