Ďalším naším turistickým cieľom boli Adršpašské skály. Veľmi matne si na ich prvú návštevu spomínam, asi som bol ešte škôlkár. Najväčší zážitok vtedy bol vodopád, pri ktorom som si myslel, že nás tá voda zhora musí spláchnuť... Nespláchla, ani vtedy, teraz už vôbec nie. Z technických príčin bol prístup k nemu zatvorený, takže smola.
Plne nám to ale vynahradila trasa pomedzi skalnatých obrov. Tam sa človek cíti ako neškodný mravček. Hneď od začiatku vníma turista príjemné prostredie. My sme sa tam vybrali na začiatok otváracej doby, aby sme sa nemuseli veľmi tlačiť.
Po pár hodinách obdivovania nehybných monumentov sme znovu v reálnom svete. Na pokojnú a teda dlhšiu prechádzku je potrebné sa vybaviť vodou a tí náročnejší aj stravou. Najmä v letnom počasí. Návšteva Adršpašských skál sa oplatí, sú nádherné a je tam ticho, nejazdia tam autá. Ak sa chce niekto kochať, tak tu je na to skvelá príležitosť.
