Vďaka GPS sme do rakúskej dediny Fieberbrunn v okrese Kitzbühel trafili celkom pohodlne, len tá cesta okolo Salzburgu vyzerala, že práve v tom čase idú dovolenkovať všetci. Doteraz sme boli na viacerých hradoch a zámkoch, ale všetky boli prístupné turistom ako pamiatky a múzeá. Tentoraz sme však išli do zámku bývať, takže sme mali nejaké očakávania. Hneď prvý pohľad urobil dobrý dojem.

Hneď som si ho šiel odfotografovať aj spoza cesty. Je to skutočný bývalý zámok s pôvodom v roku 1187, dal ho postaviť barón Rosenberg. Od roku 1938 slúži ako hotel, kedy bol aj rozšírený o budovy v podobnom štýle.

V podzemí vedľa zámku bola veľká garáž, kde bola možnosť nechať auto bez toho, aby zavadzalo na ulici. Hotel sme (nielen my) použili ako základňu na výlety po okolí, ale čas sa dal stráviť aj v ňom. V termíne, keď sme tam boli my, tam boli aj dve slovenské animátorky, ktoré sa deťom poctivo venovali - najmä k večeru, keď sa turisti vrátili z výletov. K dispozícii bol aj bazén, masáže, sauna, klubovňa, detský kútik, pre každého niečo.



Vnútrajšok hotela bol zariadený účelne a vkusne. Na chodbách všetko pripomínalo, že sa nachádzate v zámku.





Na predchádzajúcej fotke je vidieť podzemnú chodbu popod cestu medzi dvomi hotelovými budovami. Keďže zámok na tom mieste už stojí nejakú tú chvíľu, zastavili sa na ňom aj celkom významní hostia (asi najznámejším bol Napoleon Bonaparte), pre ktorých zriadili "chodbu" slávy.
Fieberbrunn ponúka internet najmä ako lyžiarske stredisko a v dedine je to aj vidieť. Veľké smerové tabule k lyžiarskym vlekom, ktoré sú snáď na každom druhom kopci naokolo. Ani v lete sa tam však logicky turista nenudí, či už peši, na bicykli, alebo inom dopravnom prostriedku. Aj my sme si našli čas a prešli sme sa po nej. Zástavba je typicky alpská, kvety boli všade, nielen na oknách. A to nehovorím o tom, ako je tam všade čisto... Stálych obyvateľov je vo Fieberbrunne približne 4,5 tisíc ale počet obyvateľov kolíše najmä podľa aktuálnej naplnenosti miestnych hotelov.










Napriek tomu, že sme boli v Alpách, lepšie povedané pod nimi, zažili sme väčšinou slnečné a veľmi teplé júlové počasie porovnateľné s tým na Slovensku. Bolo to trochu prekvapivé, ale asi si aj tam na to musia pomaly zvyknúť. Našťastie so skoro železnou pravidelnosťou prišla každý večer búrka a vzduch vyčistila.