Minulý rok mi moja rodinná rada schválila niekoľkodňový výjazd autom do Pádskej nížiny v Taliansku. Je tam viac než dosť pamätihodností, navyše sa tam dobre varí. Vzhľadom na dobre fungujúce železnice som chcel rozbiť základný tábor v menšom meste, ale s vlakovým dosahom na významné turistické centrá, aby som netrávil ďalšie hodiny za volantom a nemárnil čas hľadaním voľného parkovacieho miesta. Počas niekoľkých dní sme teda z Carpi postupne navštívili Parmu, Bolognu, Maranello (Forza Ferrari!), Modenu a Mantovu. Na toľkú krásu sme si išli oči vyočiť. Najmenej času nám zvýšilo na samotné Carpi. Keďže sme bývali blízko centra, vybrali sme sa tam aj za svetla, aj večer.
Carpi má necelých 80 000 obyvateľov a nádherné, menšie centrum, ktoré má uprostred námestie Piazza dei Martiri. Svojou rozlohou 17 000 metrov štvorcových je to jedno z njaväčších talianskych námestí. Jeho počiatky sú spojené s obdobím renesancie a s rodinou Pio di Savoia. Súčasnú podobu a rozlohu nadobudlo námestie začiatkom 16. storočia. Po zjednotení Talianska sa dlho volalo Piazza Vittorio Emmanuele. Po zavraždení 16 ľudí fašistami v roku 1944 bolo námestie premenované na ich pamiatku a pri mestskom hrade (paláci) bol umiestnený pamätník. Ku krviprelievaniu došlo 16. augusta 1944 po zabití vodcu milície Filiberta Nanniniho partizánmi.
Na severnom konci námestia sa nachádza Basilica cattedrale di Santa Maria Assunta. Stavať sa začala v roku 1514 na objednávku Alberta III. Pia, princa z Capri. Vysvätená bola v roku 1791. V roku 1988 ju navštívil pápež Ján Pavol II. Stavba bola poškodená počas zemetrasenia v roku 2012, znovu ju otvorili 25. marca 2017. Nasledujúcu nedeľu 2. apríla mal pápež František omšu pred katedrálou, kde bolo zhromaždených 15 000 veriacich na Piazza dei Martiri. Vnútri je pochovaných 11 biskupov z Capri. Vnútri je plno nádhery, lenže sa musím priznať, že nie som práve odborník na fotografovanie tmavých interiérov, takže foto len zvonku...
Najväčšou a neprehliadnuteľnou pamiatkou na námestí je Palazzo dei Pio. Ide o skupinu budov z rôznych období, ktorá s rozprestiera na Piazza dei Martiri a Piazzale Re Astolfon v stredovekom srdci mesta. Areál, kedysi obklopený vodnými priekopami, pozostáva z niekoľkých budov postavených medzi 11. a 17. storočím. Od 14. do 16. storočia ho obývala rodina Pio. Vo vnútri budov je v súčasnosti niekoľko múzeí. Mrzí ma, že kvôli denným výletom (ktoré boli jedinečné) do okolitých miest sme nestihli navštíviť žiadne múzeum v Carpi. Určite stoja za to.
S budovami Palazzo dei Pio úzko súvisí Museo - Monumento al deportato politico e razziale. Je to historické múzeum venované pamiatke na deportácie do nacistických koncentračných táborov, otvorené v roku 1973. Nachádza sa na prízemí spomínaného paláca v historickom centre mesta. Na vonkajšom nádvorí nesie šestnásť veľkých stél, 6 metrov vysokých betónových monolitov, názvy 60 nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov.
Na druhom konci námestia sa nachádza miestny kultúrny stánok - Teatro communale, postavený v neoklasicistickom štýle v rokoch 1857 - 1860. Zapadá medzi ostatné budovy na námestí veľmi dobre, určite je v ňom počas predstavení dobrá nálada.
Za krátky pohľad ešte stojí menší priestor vedľa hlavného námestia, kde sa nachádza Piazzale Re Astolfo hneď za Palazzo dei Pio. Obdivovali sme tam kostol Chiesa di Santa Maria in Castello, aj keď len zvonku. Je to najstarší kostol v meste - z roku 752! Je to románsky farský kostol vysvätený v roku 1184, postavený na predchádzajúcom lombardskom základe. Renesančnú fasádu navrhol Baldassarre Peruzzi a bola realizovaná v roku 1515. Zvonica vedľa nej má výšku 49,5 m.
Do Capri bola celkom dlhá cesta, ale určite sa nám to vyplatilo. Samotné mesto je veľmi pekné, centrum sa dá obísť peši za krátky čas. Ubytovaní sme boli v jednej z víl o ulicu ďalej od námestia, asi desať minút voľnej chôdze od železničnej stanice, odkiaľ sme podnikali cesty do ostatných miest, ktoré sme mali naplánované. Oceňujem, že aj príslušníci môjho tímu (manželka a dvaja tínedžeri , syn aj dcéra) vyhodnotili kladne výber nášho základného tábora. Na koniec ešte obrázok miestnej železničnej stanice.
