Na tejto úžasnej ceste sme natrafili najprv na malý prístav s čudným názvom - Breivikeidet, aby sme sa mohli preplaviť do Svensby. Slnko sa snažilo dohnať to, čo v týchto končinách zanedbáva v zime a hrialo, ako hocikde inde v Európe. Cez obed teplota stúpla aj cez dvadsaťpäť stupňov. A to sme si mysleli, že sem na sever unikneme pred horúčavami... Teda nie že by to vadilo, pretože majitelia fotoaparátov mali žne. V podstate sa tu dalo fotografovať aj naslepo, príroda okolo bola úžasná a s každým pohybom lode a slnka odkrývala rozličné pohľady, ktoré museli byť zaznamenané do digitálnych prístrojov turistov.
Z prístavu Lyngseidet nás čakala trochu dlhšia plavba do prístavu Olderdalen. Fotoaparáty a kamery sme skoro zodrali a oči sme si skoro vyočili. Mne sa tá príroda v takom počasí páčila tak, že by som na tej lodi vydržal aj dlhšie. Koncom júla sa plaviť v horúčave po mori a obdivovať sneh na skalnatých horách - to sa jednoducho neomrzí. Veď sa na to pozrite.
Musel by byť vydaný veľmi hrubý slovník superlatívov, aby som to bez opakovania opísal. Jednoznačne najkrajšia plavba v mojom živote, všetko bolo tak, ako sa na správny výlet patrí. Až má niekedy človek pocit, že to všetko tí Nóri naaranžovali, aby pritiahli turistov. Po vystúpení z lode sme pokračovali autobusom. A keďže na Nordkapp to bolo ešte ďaleko, potrebovali sme sa zastaviť na nejakom odpočívadle. Lenže to už mal náš sprievodca spolu so šoférom eso v rukáve a zastavili sme sa pri motoreste Gildetun. Ďalší zlatý klinec programu, kde to len tí miestni stále berú? Dokonca sme sa zoznámili aj s ľudovými výrobkami.
No a konečne sme dorazili na jeden z koncov pevninského sveta. Tesne pred polnocou tu bolo dvadsaťjeden stupňov... Bolo to zvláštne, pretože stále bolo aké také svetlo. Ja viem, kvôli tomu sme prišli, ale aj tak. Svetlo nebolo také jasné ako cez deň, ale bolo to zaujímavo krásne. Navyše sme mali šťastie, že bolo jasno, takže sme si toho polnočného slnka trochu mohli užiť. Je to tam celkom pekne vybudované - veľké parkovisko, veľká budova s múzeom, kinosálou a samozrejme predajňou suvenírov - tiež veľkou.
Deň bol opäť preplnený dojmami, vnemami a zážitkami, takže sme zase boli viac než spokojní. Čakalo nás ešte jeden a pol dňa a letecká cesta domov, tak sme sa rýchlo ponáhľali do hotela. Unavení, ale šťastní, že sme zase zažili niečo nádherné.
