Nachádzame sa v provincii Yunnan, meste Tacheng. Z ranného pozorovania opíc sme boli plní nadšenia. Mali sme šťastie. Nielenže sme mali pekné počasie, ale videli sme veľa pokladov Číny s nezapamätateľným názvom, Langur Bietuv. Sledovanie veselých opičiek skákajúcich po stromoch človeka naozaj dokáže naplniť optimizmom a energiou. Čo sú to za čínske poklady?
Opičky Langur Bietuv sú výnimočné tým, že žijú v najväčšej nadmorskej výške na svete a na rebríčku národných pokladov Číny sú hneď na druhom mieste za pandou veľkou. V súčasnej dobe žije na celom svete len asi 3000 týchto vzácnych opíc. Dosť bolo slov, kochajte sa.. :)
Nás v tento deň, keď sme si už mysleli, že sa naša cesta definitívne skončila, čakalo ešte jedno prekvapenie. Smerujúc do Lijiangu, poslednej zastávky našej cesty, sme zrazu zbadali dav ľudí. Po oboch stranách cesty stáli autá a dokonca tam boli aj rozložené stánky. Najprv mi napadlo, že je tam svadba, alebo pohreb. Už minule sme sa takto zúčastnili na čínskom pohrebe. Bolo by fajn zažiť to znova.
(napísal som o tom aj článok )
Zastavili sme a hneď som išiel pátrať. Čo sa tu asi tak môže diať?
"Sme Tibeťania a oslavujeme deň starších." znela odpoveď.
Tak to ma podrž. Lepšie sme si ani nemohli želať. Tibetské oblasti provincie Yunnan sme už takmer opustili, nenapadlo mi, že tam blízko Lijiangu sa nájde malá dedinka, kde sa schádzajú ľudia z naozaj širokého okolia, aby oslávili svojich staršinov. Mali krásne kroje, urobili veľkú hostinu, veľa sa tancovalo a všetci sa s nami chceli fotiť. Popravde, keby mi nepovedali, že sú Tibeťania, ani im to neuverím. Oproti tibetským nomádom, za ktorými som bol v lete, boli títo ľudia neuveriteľne farební a čistí.
Všade mali ozdoby. Nielen šperky na tele, ale aj meče, nože za pásom, či klobúky a baranice na hlavách. Bolo tu veľa hudobníkov s tibetskými strunovým nástrojom. I keď je naozaj tibetský?
Na prvý pohľad mi pripomínali skôr hudobné nástroje menšiny Bai, Naxi, alebo etnických Číňanov, než tibetské. Ale o tibetskej hudbe veľa. Ok, neviem o nej nič. Ale musíte uznať, že “mládežnícka” hudobná skupina v Shaxi, ktorú si pravidelne pozývame, má veľmi podobné nástroje.
Skrátka na prvý pohľad som videl, že títo ľudia sú krásnou ukážkou obyvateľstva na perifériách. Nie sú ani veľmi tibetskí, ani čínski, ani Baiskí, ani Naxi… Minimálne neboli tá najreprezentatívnejšia vzorka. Ale na druhej strane tam boli aj Tibeťania a aj ľudia národnosti Naxi. V mojich očiach boli bohatou zmesou krásnych ľudí rôznych národností, ktorí spoločne oslavovali staršiu generáciu. A presne taká Čína je.
Nakoniec sme sa dostali aj do Lijiangu. Dnes už moderné veľkomesto, a nie historická dedinka ako kedysi, si stále dokáže nájsť svojich milovníkov. Veď posúďte sami. Fotografiami z palácu rodiny Mu sa s vami pre dnes lúčim.
