Ten síce prináša bohatstvo aj do zapadlejších miest Číny, kde by inak nebolo ako zarobiť, ale na druhej strane ničí autentickosť mnohých krásnych miest. O to krajšou odmenou je, keď človek také miesto naozaj nájde.
Kam ísť?
V provincii Hunan je mnoho zaujímavých miest, kam by som sa chcel pozrieť. Prejdený už mám Fenghuang, Fénixovo mesto, ktoré je symbolom moderného čínskeho turizmu. Ibiškové mestečko Furong, ktoré je síce oficiálnou turistickou pamiatkou, ale stále je krásne a počas bežných dní nie je zaplavené turistami. Stále mám v pláne navštíviť aj Hongjiang a Qianchang, ale na mojej poslednej návšteve boli mierne od ruky. Ale Dehang – dedina národnostnej menšiny Miao od ruky nebola. Počul som o nej už dosť veľa, je vo väčšine čínskych sprievodcov. Už aj v anglických knihách sa o nej začína písať. Je neďaleko mesta Fenghuang, kde sme sa práve nachádzali počas cesty čínskymi rozprávkami. Miestne cestovky ponúkajú jednodennú cestu cez južný čínsky múr, visutý diaľničný most Aizhai, až do dediny Dehang. Mali sme jeden deň k dobru, a tak sme sa to rozhodli vyskúšať.
Čínsky múr – hlavne aby sme mali múr
Nemusíme si klamať, väčšina zo všetkých dnes navštevovaných úsekov Čínskeho múra je masívne zrekonštruovaná. Dalo by sa povedať, že niektoré úseky sú nanovo postavené. Nenavštevované úseky sú buď ruiny, alebo už ani neexistujú. Logicky, súvislý čínsky múr nemôže dnes existovať. On totiž neexistoval nikdy. Čínsky múr tvoria úseky múrov, ktoré sa prvýkrát pokúsil spojiť do súvislého úseku prvý zvrchovaný cisár Číny, ale úplne sa mu to nepodarilo. V priebehu celej histórie Číny sa potom nové úseky stavali a aj ničili. Dĺžka múra, ktorá sa dnes udáva je vlastne poskladaná z rôznych období počas dvetisícročnej histórie Číny. Nikdy nebolo obdobie, keď by stáli a boli by spolu pospájané všetky úseky, ktoré dnes počítame do celkovej dĺžky Čínskeho múra.
Pokiaľ ste nikdy nevideli Čínsky múr v Pekingu, nemáte sa tam v najbližších rokoch kedy dostať a chceli by ste vidieť ako vyzerá, môžete navštíviť aj južný múr. Vyzerá naozaj podobne, i keď nie je až taký veľkolepý. Ak ste však videli múr v Pekingu, alebo vás dokonca lákajú nezrekonštruované ruiny Čínskeho múra, táto pamiatka vás nenadchne.
Most Aizhai – pohľad na pokrok čínskej infraštruktúry
Medzi južným múrom a dedinkou Dehang je ešte jedna zastávka, visutý most Aizhai. Je dlhý 1 176 m a vraj je to najdlhší a najvyšší most svojho druhu na svete. Nachádza sa vo výške 330 m a je naozaj neuveriteľný. Je spojnicou jednej z ôsmich najdôležitejších diaľnic v Číne, konkrétne z Changsha do Chongqingu. Bez debaty, čínska infraštruktúra je úžasná. Dnes je na moste ešte relatívne málo turistov. Nie je totiž tak sprístupnený ako plánujú. Práve mu stavajú druhý visutý pás – presklený peší chodník idúci popod samotnú diaľnicu. V sklenených chodníkoch sa Číňania v poslednom čase naozaj vyžívajú.
Vidieť tento architektonický úžas je rozhodne zaujímavé. Na Youtube sa nachádza o tomto moste niekoľko zaujímavých videí, ak vás zaujíma moderná megalomanská infraštruktúra, odporúčam si ich pozrieť.
Dehang – tradičný čínsky Disney Land
Na Dehang som sa veľmi tešil. Čakal som malebnú dedinku v krásnej prírode. V krásnej prírode bola. Ale malebná žiaľ nie. Po príchode nás čakal veľký, umelo vybudovaný amfiteáter, kde sa predvádzali rôzne tradičné tance a spevy miestnej menšiny Miao. Všade boli veľké gýčové sochy tigrov, býkov a inej zveri. Deti sa po nich premávali, skákali po preliezkach. Rodičia sa zase napchávali v miestnych bufetoch rýchleho občerstvenia. Všetko tu bolo nové, čisté a sterilné. Turistické značky nám ukazovali, kade ísť k hlavnej dedine. Tá musela byť kedysi krásna. Nádherné kamenné mosty sú stále veľkolepé. Ale všetky domčeky okolo sú nanovo zrekonštruované a všade sú len nekonečné obchody s tým istým tovarom, ako v každom dobrom turistickom centre v Číne. Či už je to na Čínskom múre v Pekingu, v dedinke Dehang v Hunane, alebo niekde dole v provincii Guangdong. Staré centrum z drevených domčekov obklopovali nové budovy s reštauráciami a bufetmi. Vôbec sme si neboli istí, či už sme prišli do dedinky Dehang, alebo sme z nej už vyšli. Spôsob, akým pretvorili toto kedysi naozaj krásne miesto čisto na komerciu, jednoduchú zábavu pre turistov a zjednodušovanie miestneho krásneho etnika, je naozaj zarážajúci.
Asi hodinovou prechádzkou po chodníku sa človek dostane k vodopádom. Ten hlavný musí byť veľkolepý, keď je vysoký stav vody. Žiaľ, my sme videli len slabý potôčik. Za to však padal naozaj z obrovskej výšky do krásneho jazierka. Keby tam nebol dav turistov a nevozili by sa na loďke hore dolu po jazierku, bolo by to veľmi malebné miesto.
Šanca na pravé dedinky Miao?
Po miernom sklamaní z dedinky Dehang sme sa začali rozprávať s miestnymi o tom, či to je naozaj všetko. Tu áno, znela odpoveď. Ale ak by sme chceli a vybrali by sme sa do kopcov, našli by sme tam ďalšie dediny. A tam ani noha nezavíta. Vraveli nám, že ak by sme boli dve hodiny ochotní ísť do kopcov, tak by sme ich rozhodne našli. Žiaľ, v ten deň sme na to čas nemali. Ale len pomyslenie na to, že sa tam niekde v kopcoch nachádzajú, mi zdvihlo náladu. Aké bolo prekvapenie, keď mi v mikrobuse šofér povedal, že ak by som chcel, pozná ďalšie podobné miesta. Zatiaľ neobjavené. A veru sme neváhali a hneď ďalší deň sme sa vybrali do dediny Lüdongshan. To bol úplne iný svet ako komerčný Dehang. Krásne čínske kopanice v nádhernej prírode a nikde ani nohy. Žiadne suveníry, žiadne hotely, len jedna domáca dedinská reštaurácia. Ak máte po tomto článku pocit, že sa neoplatí navštíviť Hunan, prosím prečítajte si aj môj budúci článok o Lüdongshan. Lebo na druhý pokus nám to na našej expedícii vyšlo a našli sme to, čo sme hľadali. Okrem iného v ďalšom článku priblížim aj etnikum Miao, o ktorom stále píšem, ale ešte som ani nepovedal kto to sú. Na navnadenie prikladám jednu fotku.Na navnadenie prikladám jednu fotku.
Prihláste sa k odberu mojich článkov mailom a ďalší článok nezmeškáte. Kliknite na túto vetu.
