(Odhaľujem stratené svety, diel druhý. Viac podrobností je v úvodnom článku do seriálu TU)
Keďže sme vošli do subtropických daždivých lesov, čakal nás pochopiteľne dážď. To nás však neodradilo. Hustá vegetácia, všadeprítomné ovocie a sýte farby prebili pocit z mierneho pršania. Už po ceste sa všade začala objavovať káva. Kedysi sa v tejto provincii pestoval mak na výroby drog, čínska vláda sa však rozhodla s týmto problémom bojovať dotáciami na pestovanie kávy. A tak tu dnes takmer každý kávu aj pestuje. Okrem kávy tu je ešte nevyčerpateľná paleta ovocia. Polovicu z toho čo predávali som ani nepoznal. Keď sme prišli do nášho hotelíka na kávovej farme, prvé čo nás čakalo (prekvapenie) bola šálka miestnej kávy, ktorú nám pripravila majiteľka farmy.
Po káve nás čakal dažďový les. Ako som vravel, aj tento deň bol dažďový. Pôvodne sme mali ísť 4 hodiny k divokým horúcim kúpeľom uprostred hôr, ale keď sa príjemný dáždik premenil na menší lejak, horúce kúpele sme si odpustili. Neboli by totiž vôbec horúce, lebo dažďová voda ich vždy úspešne schladí. Baihualing, ako sa volá toto miesto, je jednou z najbohatších rezervácií vtákov na svete. Dokonca aj v deň nášho príchodu tu prírodovedci objavili nový druh vtáčika. My sme posedy na pozorovanie vtákov využili na ukrytie sa pred dažďom, lebo vtáky zjavne robili to isté.
Aký by som však bol fotograf, keby som si neporadil s dažďom v dažďovom subtropickom lese? Nuž sústredil som sa najmä na to úžasné rastlinstvo. A ako to v tomto podnebnom páse býva, bolo absolútne neuveriteľné. Tu je výsledok!
