(Odhaľujem stratené svety, diel druhý. Viac podrobností je v úvodnom článku do seriálu TU)
A aké nádherné. Svet okolo nás bol zrazu úplne iný. Premrznutý psíček sa nahrieval pred stanom, naše veci sa za hodinu všetky vysušili, okolo nás sa zbehli ovce, kozy, jaky a aj naše mulice sa spokojne pásli. Konečne nemuseli hľadať stratené svety s batožinou na chrbte, ale jeden nájdený sme si mohli vychutnať pri čerstvej káve a pokojným doobedím.
Na planinách na vrchole hory Cangshan vo výške 3 300 m n. m. sme strávili celé doobedie a časť poobedia. Pôvodne sme si mysleli, že zdoláme aj najvyšší zasnežený vrchol hory – takmer 3 600 metrov, ale nakoniec sme si povedali, že radšej vysušíme všetky naše veci a dobre si oddýchneme. Sprievodca Yang sa postaral o výborný obed, ja som dobiehal pre vysokohorskú vodičku k miestnemu prameňu, v ktorom som aj krásne vychladil prinesené pivo, no a zvyšok výpravy sa slnil.
Doobedie ako od bohov. A potom prišiel čas na cestu dole z hory. Čaká nás posledné stanovanie a koniec výpravy s mulicami. Po ceste sme prešli okolo dvoch stád jakov. Náš psík z nich mal najväčšiu radosť. Jaky a pastieri už menšiu. A ani my sme sa nevedeli rozhodnúť, či sa viac báť bežiaceho pastiera alebo nahnevaného býka. Nakoniec sa nám psíka podarilo chytiť na vôdzku a už sme ho viac nepustili. Celý zvyšok dňa sme išli cez pastviny, kde sme aj postretali množstvo usmievavých domácich.
Naše posledné stanovanie bolo tiež skvelé. Príroda bola krásna, nebola však taká veľkolepá ako na vrchole. No čo mu pridalo, bol nádherný pastiersky domček, ktorý mal okolo sto rokov. Je postavený pre pocestných pastierov. Keď sa nestíhajú vrátiť do svojej dediny, každý tu môže prespať. Ten kto prespáva viac nocí ho vždy aj trošku opraví. Príbytok to bol naozaj jednoduchý, pastieri spávajú na lístí, jedlo si varia na ohnisku, ktoré dokonale vydymí všetkých dnu. Keďže to bola naša posledná spoločná noc, nás Tigrí bratia pozvali na domácu pálenku a trošku uvareného jedla. To sme len ochutnali, náš Yang mal pre nás samozrejme hostinu ako vždy. Ale pastierska pálenka padla na úrodnú pôdu…
Týmto sa skončilo naše putovanie karavánou mulíc. Ďalší deň nás čakal už len posledný zostup z hory do mesta Dali. To bolo vidieť z diaľky, stojí totiž na neprehliadnuteľnom jazere Erhai. O Dali však budem písať zajtra. Karavána síce skončila, ale hľadanie stratených svetov ešte nie.
