Chengdu nie je žiadne malé mestečko. S trinástimi miliónmi obyvateľov ani na čínske pomery. A za posledné roky sa veľmi zmenilo. Dnes tu návštevníka čaká množstvo mrakodrapov a luxusných obchodov, na prvý pohľad sa zdá, že tu prebieha podobný život ako v Šanghaji. Ale časom človek zistí, že to tak úplne nie je. Chengdu má oproti Šanghaju jednu veľkú výhodu. Ľudia sa tu vedia zastaviť a vychutnať si život. Stačí nazrieť do jednej z nekonečných čajovní, ktoré sa tu nachádzajú úplne na každom kroku, a stále sú plné. Zatiaľ čo v Šanghaji mladý človek nerozozná wulong od zeleného čaju v Chengdu pije čaj takmer každý. V okolí sa aj niekoľko slávnych čajov pestuje. Vďaka tejto vlastnosti miestnych ľudí, zastaviť sa a vychutnať si život, si toto mesto vyslúžilo povesť lenivého. Ale je skôr príjemné, než lenivé. S atmosférou, akú inde človek nenájde.
Odporúčam: Pingyao - živá história Číny
Čas sa tu dá stráviť rôzne. Samozrejme určite sa nedajú vynechať miestne zázraky, na ktoré sú tunajší ľudia právom hrdí. Prvý deň odporúčam navštíviť výskumnú stanicu pandy veľkej. Toto zvieratko určite prinesie úsmev na tvár každého a my mu môžeme len závidieť, že celý svet miluje niekoho, kto len spí a žerie. Verím, že aj ním sa nechali miestni obyvatelia inšpirovať.
Nedá sa vynechať neďaleký gigantický Budha, najväčší sediaci Budha na svete vytesaný do skaly. Zaslúžene sa zapísal medzi pamiatky UNESCO. Neďaleké budhistické hory plné opíc – hory Emeishan – budhistický zážitok zavŕšia, poprípade ako dezert sa dá navštíviť najväčší budhistický chrám Wenshu v centre Chengdu. A na dlhšie výlety po okolí sa treba určite vydať do unikátnych národných parkov Jiuzhaigou, Huanglong, alebo do termálnych prameňov skrytých v okolitých horách.
Z čínskych hôr odporúčam: Hory Huangshan
Chengdu je taktiež začiatočná stanica dvoch nádherných ciest Čínou. Prvej, sichuansko-tibetskej, ktorá sa dá absolvovať svetovým unikátom – vlakom ktorý ide niekedy až vo výškach nad 5000 m n. m. a končí v Lhase, poprípade až v Nepále. Táto cesta dnes láka aj mnoho cyklistických nadšencov. Druhá cesta, opačným smerom, je na Chongqing. S tridsiatimi miliónmi obyvateľov je to najväčšie mesto vnútrozemskej Číny a taktiež je to stanica, kde sa naloďuje na neopakovateľnú plavbu po Dlhej rieke a slávnych troch úžinách, ktoré sa končia najväčšou priehradou na svete.
Veľkolepých pamiatok je v Chengdu a okolí veľa, ale ja navrhujem aspoň jeden deň nemať poznávací, ale naopak „vychutnávací“. Ísť sa pozrieť na nezabudnuteľnú sichuanskú operu, sadnúť si na pol dňa do jedného z mnohých parkov a v nich skrytých čajovní, večer si pochutnať na miestnom hotpote, či iných miestnych (väčšinou veľmi pikantných) špecialitách. Pre človeka slovenského budú sichuanské klobásy príjemným spoločníkom k pivu. Možno aj navštíviť nejakú tržnicu s jedlom a skúsiť pochrúmať miestne sichuanské korenie. Dám ruku do ohňa, že na ten elektrizujúco tŕpnuci pocit v ústach – „ma“ – ako mu Číňania hovoria, nik nezabudne.
V Chengdu by som si vedel predstaviť žiť. Skvelé jedlo, aj podľa Číňanov najkrajšie Číňanky v celej Číne, úžasná lenivá atmosféra kombinovaná s výhodami trinásťmiliónovej svetovej metropoly, z neho robia tú najlepšiu kombináciu. Jedinou nevýhodou je umiestnenie v Sichuanskej panve, ktoré zapríčiňuje že slnko je za nikdy nemiznúcou vrstvou vlhkého oparu, takže ho 350 dní v roku nevidieť. Ale džungľovitá vegetácia po celom meste a vo všetkých parkoch to vie čiastočne vykompenzovať.
