Kým som bol ešte doma na Slovensku, telefonoval som raz svojej čínskej kamarátke zo Šanghaja. U mňa doma je všetko čínske a najmä, vždy som musel mať zásoby čaju. Ako som s ňou telefonoval, tak som hrdo poznamenal, aha, práve pijem čínsky čaj. Ona na mňa, aha, ja práve pijem čínsku teplú vodu. Pretože mladí Číňania čaj nepijú. Čaj je niečo, čo je záľuba starších. Dokonca by sa dalo povedať záľuba dôchodcov. Tí cez deň nemajú čo robiť a tak pijú čaj. Pre mladých to nie je zaujímavé. Keď som sa následne opýtal tej kamarátky, či niekto z jej priateľov pije čaj, nevedela mi odpovedať. Ako to, opýtal som sa? Nikdy, ale naozaj nikdy sme sa nebavili o čaji, odpovedala.
No starší ľudia pijú čaj. Ale žiadne čajové obrady, ako by si našinec predstavoval, sa nekonajú . Čajové lístky sú celý deň ponorené v sklenenom pohári s vrchnákom a ľudia ich nosia stále zo sebou. Čaj v nich býva tak prelúhovaný, že ľudia ktorí sa do čaju trošku vyznajú mu hovoria, čajová pálenka. Lebo občas to má naozaj až drogové účinky.
Ale ľudí, ktorí by sa v čaji skutočne vyznali, je relatívne málo. Aspoň v Šanghaji. Šéf firmy s ktorým občas spolupracujem, sa rozhodol, že dôležitým klientom daruje dobrý čaj. A tak poveril zamestnankyňu, ktorá snáď kvalitný čaj ešte ani nikdy nepila, aby na internete nejaký nakúpila. To je ako by ste u nás človeku, ktorý nikdy nepil víno, povedali, aby na internete kúpil kvalitné víno ako dar. Samozrejme je šanca že sa trafí. Ale vôbec netuší čo kupuje. Tak ako by sa víno malo ísť kupovať do vinárstiev, mal by sa čaj ísť kupovať na čajové trhy. No na to v Šanghaji času nie je.
Inak je to ale v mestách ako Kanton, alebo Chengdu. Tu sa pije veľa čaju. Mladí ho stále moc nepijú, ale rozhodne viac ako v Šanghaji, či v Pekingu. A v Kantone je dokonca najväčšia čajová tržnica v Číne. Obehať ju je na niekoľko dní. Najmä pre spôsob, akým sa čaj kupuje. V obchodíku je treba si sadnúť, nechať šéfku nech čaj zaleje a poochutnávať vzorky. Len tak človek vie, či mu čaj chutí, alebo nie. Lebo to nie je tak, že Dračia studňa je vždy dobrá, ale napríklad Maofeng zase nie. Cenu a chuť čaju ovplyvňuje mnoho vecí. Ako kvalitné boli čajové lístky z čajovníka, v akom období sa zbierali, na akej pôde a pri akej vode sa pestujú, ako boli spracované, ako sú staré… Tak ako pri víne, tak aj pri čaji sú dobré a zlé ročníky. Sú územia, odkiaľ je čaj najvychýrenejší a sú územia, kde sa mu proste nedarí. No to na internete človek nezistí. Ak ide človek do Číny za čajom, Šanghaj či Peking sú zlé adresy. No taký Sichuan, Yunan, alebo mestá ako Kanton, či Hangzhou, to už sú tie pravé zastávky. A ešte lepšie ako čajové tržnice je chodiť rovno na políčka. Ale na to si už v dnešnej dobe Číňania čas ťažko nájdu. Možno len my, šialení „sinofilovia“.
