(Odhaľujem stratené svety, diel druhý. Viac podrobností je v úvodnom článku do seriálu TU)
Po ceste sme sa zastavili pri nádhernom a historicky veľmi významnom moste. Počas druhej svetovej vojny a čínskeho odboja proti Japoncom bol Yunnan extrémne dôležitý. Po takzvanej mjanmarskej ceste sem totiž prichádzalo zásobovanie a výbava. Mjanmarsko (vtedy Barma) strážili Angličania, a tak bola táto cesta jednou z najdôležitejších strategických komunikácií a zároveň bola aj južným frontom, na ktorom zahynuli státisíce ľudí.
Tento most, aj ďalšie mosty cez rieku Nu japonské letectvo neustále bombardovalo. Až do momentu, keď Japonci dobyli Mjanmarsko. Angličania sa stiahli a zo strategickej komunikačnej tepny sa pre Číňanov zrazu stalo jedno z najväčších rizík. Po vybudovanej ceste sa totiž Japonci ľahko mohli dostať do Yunnanu a potom ďalej do Číny. Most bol nakoniec odpálený Číňanmi, avšak vyzeralo to, že Japonci aj napriek tomu Yunnan dobyjú. Za neustáleho bombardovania, s použitím biologických zbraní a frontálneho boja išli až do mesta Tengchong. Vtedy do vojny vstúpili Flying tigers – americká dobrovoľnícka letecká jednotka a hneď pri prvom stretnutí s Japoncami zostrelili deväť z desiatich lietadiel. Za tri roky cez takzvaný Hrb (Hump), ako prezývali trasu z Indie ponad Himaláje až do Yunnanu, preletelo okolo 1 500 lietadiel so zásobami a výzbrojou. Počas preletov zahynul takmer rovnaký počet pilotov. Bol to veľký zážitok ísť po ceste, ktorá rozhodovala nielen o osude druhej svetovej vojny a dnešnej Číny, ale aj celého sveta.
Názov Mjanmarská cesta má z jedného logického dôvodu, nachádzame sa len desiatky kilometrov od Mjanmarska. Čo by človek kameňom dohodil. A na okolitej krajine je to veľmi vidieť. Žije tu menšina Dai – veľmi blízka etnikám Mjanmarska, Thajska a Laosu. Navštívili sme ich posvätný stom Banyan, ktorého rozmery sú ohromujúcea budhistický chrám, no a nakoniec sme ochutnali ich vynikajúcu kuchyňu. Pani s dieťatkom na chrbte nám v skromných podmienkach uvarila jedno z najlepších jedál celého pobytu. Jedným chodom bolo aj papradie, ďalšia zaujímavosť po minulých konároch z jedličky.
Druhá polovica cesty viedla cez nádherné čajové terasy. Cieľom je továreň na čaj phu-er. Je to kráľ čajovv lisovanej podobe, ktorého chuť buď milujete alebo nenávidíte. Avšak scenériu, kde sa čaj pestuje, nemožno nemilovať!
