(Odhaľujem stratené svety, diel druhý. Viac podrobností je v úvodnom článku do seriálu TU)
No zmýlili sme sa, keď sme si mysleli, že to bude jednoduchý výlet. Bicyklom sme síce išli len asi polhodinu, ale potom nás čakalo päť hodín schodov. Aj sme ich počítali a dostali sme sa cez číslo dve tisíc. Prekonali sme prevýšenie vyše 500 metrov, a stále len schody, a schody, a schody… Krajina bola naozaj krásna. Dychberúce výhľady. Už po ceste sme videli zopár budhistických fresiek a pred sebou sme pozorovali chrám na hore. Za tým sme išli ako za naším cieľom. Nevyzeral, že je ďaleko. Ani nebol. Ale nebol to ani zďaleka cieľ cesty.
Konečne sme na vrchole. Privítal nás tu naozaj nádherný a veľký chrám ukrytý v lesoch. Kam sa človek pozrel, tam boli kopce a lesy.
Budhistických sôch som žiaľ veľa nenafotil, pretože v tejto časti parku bolo fotografovanie prísne zakázané. No po prehliadke sme prešli na parkovisko v rámci pamiatkovej zóny a tá nás priviedla k druhému skalnému chrámu. Nebol síce skrytý v lesoch, avšak visiaci zo skaly vyzeral naozaj veľkolepo. Len sa človek musel stále obzerať okolo seba, pretože najpočestnejším obyvateľstvom tohto chrámu boli opice. Opice, drzé ako opice!
