Prvý deň sme mali oddychový, predsa len prileteli sme obaja z nulovej nadmorskej výšky do 4300 m.n.m.. A to veru nie je prechádzka ružovou záhradou. No už druhý deň začínali slávnosti a tak sme sa museli dať rýchlo dokopy.
Prvý deň pretekov na koňoch nám dosť lialo, dnes sa na nás ale nakoniec slniečko usmialo. To čo títo tibetskí jazdci dokážu je neuveriteľné! Nie, ani na jednej z týchto fotiek nepadajú! Oni sa dokázali zvesiť úplne na zem, z ktorej potom zdvíhali stuhy. Všetko sa dialo v obrovskej rýchlosti a bola to veru fotografická výzva. Narazil som tu na nedostatok skúseností s fotením niečoho tak rýchleho, ako aj na nedostatky moje techniky. Avšak myslím že videá sa podarili. Mám viac ako hodinu materiálu len z pretekov, takže bude čo strihať. A zajtra ideme do divočiny medzi pastierov jakov. Snáď nás tých 4300nmn nedostane, zatiaľ nás ta výška trošku brzdí v práci. Už poobede sa vraciame úplne zničení na hotel a aj preto je dnešná fotoreportáž strohá na slovo. No snáď vám tieto fotografie ukážu, aká tu panuje atmosféra.
