Taxíky sú pološtátne. Je tu niekoľko firiem, ktoré ich prevádzkujú, ale všetky majú jednotnú tarifu stanovenú nariadením (nástupný poplatok 14 RMB (3 km), po prekročení troch kilometrov, 2,4 RMB za každý ďalší kilometer do počtu troch, nad už ubehnutých 6 km je to 2,4 RMB za každý ďalší kilometer, 1 RMB = cca 0,12 centov). V noci je príplatok. Nemôže sa teda človeku stať, že by nevedel, koľko zaplatí. V prípade, že si samozrejme nechytí čierneho taxikára, ako som písal v minulom článku.
Zastaviť si taxikára kývnutím na ulici sa v Číne nepovažuje za trúfalosť, ale úplne bežnú vec (nielen v Číne, ale všade inde v civilizovaných krajinách). Väčšinou človek chytí taxík do troch minút, iba počas špičky je to problém. Ale ani zďaleka nie nevyriešiteľný. Taxíkov je tu totiž dostatok.
Dnes však Čína investuje do SMART technológií a všetko je dnes v Šanghaji riešiteľné cez mobil. Takže, keď potrebujem taxík, vyberiem si mobil, otvorím aplikáciu (Didi taxi, Baidu maps, Wechat a ďalšie) a do nej nahrám hlasovú, alebo aj písanú informáciu, kam chcem ísť. Na mape vidím všetky taxíky v mojom okolí a aplikácia mi ukazuje, koľkým taxíkom už túto informáciu preposlala. Ak je nejaký taxík blízko mňa a pozná adresu kam idem, moju objednávku si vyzdvihne. Mne hneď príde smskou číslo SPZ, meno taxikára a jeho telefónne číslo. Na mape taktiež vidím, kde sa taxík nachádza a či ide ku mne. Napísal som, že pokiaľ sa taxík nachádza pri mne a vie kam idem. Znie to, ako keby bola možnosť že takáto situácia nenastane. V Šanghaji je toľko taxíkov, že táto situácie nastane vždy. Deväťkrát z desiatich prípadov odpovie taxikár na objednávku do tridsiatich sekúnd a následne príde do 5 minúť. Vzdialeným taxíkom totiž tá aplikácia túto informáciu neposiela. Informáciu posiela do väčších vzdialeností iba vtedy, ak žiadny taxík v blízkosti nie je. Stalo sa mi to raz, keď som bol na čajových plantážach mimo mesta. Žiadny taxikár po mňa nechcel ísť tak ďaleko, a preto mi aplikácia sama navrhla, že môžem ponúknuť taxikárovi príplatok. Na výber som mal rôzne sumy. Keď som sa rozhodol mu pridať euro, taxikár po mňa prišiel.
Keď nasadnem do taxíka, v aplikácii ukončím objednávku. Za to, že sme použili aplikáciu a nestopovali na ulici, čo škodí cestnej premávke, ja zaplatím taxikárovi o 1 euro menej a taxikár dostane od prevádzkovateľa aplikácie ušetrené 1 euro, a ako bonus ďalších 10 centov. Prevádzkovateľ aplikácie tieto peniaze vypláca sám a kompenzuje si ich predajom reklamy v aplikácii. (Dnes už, myslím, táto finančná zľava nefunguje a miesto toho človek dostane zľavové kupóny do eshopu.)
Takto to funguje v Šanghaji, ale aj vo väčšine veľkých a väčších miest v celej Číne. Výnimkou je možno Peking, kde je taxíkov málo a sú zblbnuté davmi turistov, ktorých ľahko okradnú. To je cena za turizmus.
Prečo som napísal tento článok? Pretože sledujem videocasty Digit a v poslednom diele bolo rozhovor práve s vývojármi podobnej aplikácie pre Prahu (dá sa pozrieť tu). Na jednej strane si cením, že aj u nás sa niekto snaží z Taxislužby zase spraviť službu. Určite by prospelo, keby som si mohol aj u nás stopnúť taxík, keďže MHD tiež nie je silnou stránkou našej vlasti. Na druhej strane je však smiešne, ako sme strašne pozadu a ako dnes objavujeme koleso. Stačí si kúpiť letenku a prísť sa pozrieť do Ázie, ako by mala fungovať verejná doprava v meste.
P. S.: Tento názor som napísal aj v komentári pod video a reakcie boli zväčša negatívne. Väčšina z nich bola v zmysle „samozrejme, že im tam funguje verejná doprava, keď prednedávnom tam nemali autá, metro atď“. Áno, súhlasím, že pred nedávnom v Ázii veľa nemali. Ale my sa týmto faktom chlácholíme aj dnes a chránime sa pred realitou, že sme zaspali a Ázia nás prudko predbieha a v mnohých veciach už dávno predbehla.
