Navštíviť čínske hory je iný zážitok ako navštíviť hory u nás. Doma sa človek utieka do samoty, ďaleko od civilizácie. Nikde nikoho, len horské cestičky a ticho. V Číne to tak nie je. V prvom rade čínska estetika káže, že príroda by nikdy nemala byť nedotknutá. Keď si pozriete čínske maľby, vždy v prírode vidno zásah človeka. Most, pagoda, rybár, schodisko… Je jedno čo, ale musí to tam byť, pretože to reprezentuje harmóniu človeka a prírody. A tak čínske hory majú všade krásne vybudované chodníčky a schodiská. Ale popravde, v tej čínskej prírode naozaj esteticky nerušia, ba naopak, niekde sú doslova nevyhnutnosťou. Betónové cesty visiace vo vzduchu, pripevnené na stovky metrov dlhú, holú kolmú stenu nie sú ničím výnimočným. Väčšina turistických chodníkov, ktoré dnes horami idú, by bola bez poriadnej horolezeckej výbavy nezdolateľná. Medzi jednotlivými kolmými stenami sa ťahajú betónové mosty a všade sú schody. V celom parku sa nachádza viac ako 60 000 schodov, preto sa na to treba fyzicky, ale hlavne psychicky pripraviť. Prvé chodníčky sa tu začali budovať už pred 1 500 rokmi a niekde sa stále dajú nájsť aj tieto pôvodné.
Celé hory sú pospájané rôznymi chodníčkami. A popri nich sa tiahnu vyhliadkové platformy, ktoré majú vždy svoje mená a popisky. Tak sa človek veľmi ľahko zorientuje, všade tu predávajú mapy. Centrálna časť parku sa volá Severné a Západné more. Sú to rovné plochy, kde Číňania nastavali hotely. Je ich tam niekoľko. Avšak všetky veľmi drahé. Bežná izba sa tu pohybuje okolo 150 až 200 € na noc. Dá sa bývať v ubytovniach po 6 ľudí a tam sa dá na cene ušetriť. Naopak pre tých, ktorí nemajú hlboko do peňaženky, pred dvoma rokmi dostavali obrovský päťhviezdičkový hotel. Ubytovanie sa tu pohybuje od 600 do 2 000 € na noc a naozaj žiari luxusom. Má niekoľko poschodí, krištáľové lustre, výťahy, pozlátené steny, nádherný loby bar s alkoholmi celého sveta, dobrú kávu a luxusnú reštauráciu. Čo je na tom výnimočné? Že ho sem celý vyniesli nosiči na vlastných chrbtoch! Na vrchol síce ide niekoľko lanoviek, ale nie sú sprístupnené na nosenie nákladu. Iba v extrémnych prípadoch mimo návštevných hodín niečo vynesú, ale ani to nie až na vrcholok. Všetko čo sa na vrchole hôr nachádza, hore vyniesli nosiči na vlastnom chrbte. Keď sa staval tento megalomanský hotel, na vlastné oči som videl, ako všetky tehly, kamene, mramor atď. niesli na chrbte. Len na skúšku som si chcel zodvihnúť jeden mech, ktorý hore dopravili. Ani som s ním nepohol. Dnes žiadna stavba hore neprebieha, ale každý deň nosia vodu, hotelové vybavenie, potraviny… Dole zase nesú použitú bielizeň a odpad. Za deň nosič vyjde maximálne dvakrát, ale skôr len raz. Náklad nesie cestou hore a aj dole. Priemerne na jedenkrát tam a naspäť vynesie 120 až 170 kg nákladu. Väčšina z týchto ľudí sú chudobní roľníci, ktorí takto získajú lepší peniaz. I keď stále mizerný. No sú vynaliezaví. Do mechov skrývajú jablká, ktoré doma pestujú a po ceste ich ponúkajú turistom. Niektorí takto nosia aj vodu, ale tých je menej. Tá predsa len váži viac. Veľa jabĺk nenaloží, ale i tak, ak predá to, čo unesie, a nebodaj natrafí na neskúsených západných turistov, zarobí si aj dvojnásobok toho, čo mu zaplatia za nosenie nákladu.
Huangshan nie sú nízke hory, a preto si treba pripraviť nejakú tú vetrovku. Ale aj keď to človek podcení, nevadí. Hotely na vrcholku ponúkajú dlhé páperové bundy v rámci prenájmu izby. Slúžia hlavne pre tých, ktorí sa vyberú obdivovať východ slnka. Východ slnka je totiž jedným z hlavných lákadiel týchto hôr. Mnoho vyhliadkových platforiem bolo vybudovaných špeciálne na obdivovanie východu slnka, a preto nesú názvy ako „slnečný vrcholok“, „opica sledujúca slnko“ a podobne. Treba si však privstať. Ľudia ubytovaní na vrchole hôr tam spia len preto, aby mohli pozorovať východ slnka. A preto je na východ slnka doslovne rada. Prví vstávajú fotografi. Pretože, keď je na vyhliadkovej platforme dav ľudí, ťažko sa rozostavuje statív. Od štvrtej rána sú vidieť svetlá bateriek ľudí idúcich na odporúčané vyhliadky. Pred rozvidnievaním sa rozsvietia všetky lampy, ktoré lemujú chodníčky po celom parku.
Počasie je tu nevyspytateľné, ako v každých horách. Niekedy hmla, niekedy krásne slnečno, niekedy napadnú kopy snehu. Niekoľkokrát som zažil večer takú hmlu, že nebolo vidieť ani na krok a nasledujúce ráno sa vyjasnilo na kilometre. A všetkým sa naskytol pohľad na „more oblakov“ – huangshanskú inverziu. Tento pojem pochádza z čínštiny a ľudia ním nazývajú nekonečnú plochu oblakov nachádzajúcu sa pod úrovňou hôr. V týchto horách sa to deje dvesto dní do roka, a preto má človek veľkú šancu, že na takúto inverziu práve natrafí. Naozaj je to neopakovateľný zážitok, ktorí sa slovami ani nedá vyjadriť.
Každé ročné obdobie je vhodné na návštevu. V zime láka zasnežená krajina a množstvo opíc, na jar a na jeseň najčastejšie vidno more oblakov, v lete je to zase veľmi príjemný útek pred šanghajskými horúčavami. Dostať sa sem nie je vôbec problém. V meste Tunxi spadajúcom priamo pod Žlté hory je letisko, kam chodia priame spoje z Šanghaja. Okrem toho sem ide aj vlak a autobus zo Šanghaja. Táto doprava je však relatívne pomalá. Odporúčam najprv ísť rýchlovlakom do nádherného mesta Hangzhou (jedno z najkrajších miest v Číne) a odtiaľ je to len na skok do Žltých hôr autobusom. Dá sa aj prenajať mikrobus a po ceste sa navštíviť rôzne staroveké dedinky, ktorými je táto provincia (Anhui) preslávená.
Na vrchol hôr potom vedie niekoľko lanoviek, no hore sa dá sa vyjsť aj pešo. Tak či tak, na výstup, ubytovanie a následne krátke prechádzky po okolí, si treba rezervovať minimálne deň. Ďalší deň na objavovanie hôr a poprípade zostup dole. I keď aj dve noci a dva dni v týchto úchvatných miestach rozhodne využijete.
(Článok o horách Huangshan mi vyšiel v tlači v časopise Plus7dní. Pre tento blog bol prepísaný a upravený, aby som neporušil kodex blogera. V pôvodnej verzii je stále na mojich osobných stránkach)
Všetky svoje články posielam raz týždenne emailom tým, ktorí sa prihlásili do newslettra. Pokiaľ máte záujme aj Vy čítať všetky moje články, môžete sa prihlásiť tu
