Bol som skritizovaný
Aj ja som šanghajský manžel. Ale podľa miestnych štandardov nie bohvieaký.
Z času na čas mi je to aj vyčítané. Mal by som sa viac prispôsobiť kultúre mesta, v ktorom žijem – minimálne podľa mojej ženy. Ustúpil som. Dohodli sme sa, že sa naučím poriadne variť!
Ešte pred svadbou som varil čínske jedlá. Po svadbe mi však žena povedala:
Už sme svoji, môžem ti to povedať na rovinu. Varíš strašne. Už nevar.
Kto ste ženatý viete, že po rokoch sa priority menia. Aj ona zistila, že spravila chybu. Mala mi radšej povedať, aby som sa naučil variť lepšie! A nie, aby som prestal.
Nikdy nie je neskoro napraviť svoje chyby. Dohodli sme sa, že sa k vareniu vrátim. Teším sa na to, variť ma vždy bavilo a keď som pred rokmi dostal toto zhodnotenie, nuž nebudem klamať, bol som sklamaný.
Nie je recept ako recept
Čo však nemám rád, je rozhodovanie čo uvariť. Ťažkou úlohou je aj nájsť vhodný recept. Ak varíte podľa zlého receptu, budete mať zlé jedlo. Dohoda teda znie, moja žena každý večer vyberie jedno jedlo a nájde vhodný recept. Svokra ma naučí nakupovať na trhu (aby ma ako bielu tvár hneď „neošmekli“), ráno po ceste na kávu nakúpim potrebné potraviny a o večeru sa postarám. Po jedle samozrejme dostanem zhodnotenie. Tomu sa vyhnúť nedá, ako ste už asi pochopili, moja žena rada hodnotí.
Inak nakupovanie so svokrou na trhu je zábava, minule ma učila nakupovať kraby
Rebierka na sladko-kyslo
Prvú večeru už mám za sebou. Začali sme tradičným k šanghajským jedlom – rebierkami na sladko-kyslo. Je to jedna z najtypickejších k šanghajských pochúťok. Sladkokyslá chuť je obľúbenou chuťou Šanghaja. Šanghajčania nemajú radi slané a ani pikantné jedlá.
Ako som dopadol?
Úspešné rebierka, neúspešné sladkokyslé rebierka.
Podľa chuťových buniek rodenej Šanghajčanky neboli ani sladké a ani kyslé. Avšak boli dobré.
Ak vás zaujíma aj samotný recept, nájdete ho v rubrike receptov na mojich stránkach www.cestycinou.sk
