Býva to minimálne raz do mesiaca. Niekedy sa zdržia deň, niekedy týždeň a niekedy aj mesiac. Pokiaľ prídu nadriadení, musia každý deň posielať správu domov, ako to v továrni vyzerá, čo videli, ako sú pokojní a aké problémy sa vyskytli. Ak by napísali zlý report, malo by to dôsledky pre mojich študentov, ktorí sú všetci vo vysokom manažmente danej továrne. To znamená že hlavnou úlohou môjho študenta, ktorý mi vyrozprávala všetko, čo bude v tomto článku (budem ho prezývať Sprievodca svetom zvrhlosti), je udržať ľudí na obhliadke v dobrej nálade. A to pozostáva z troch vecí. Brať ich na dobré večere. Každý deň ich opiť (po konkrétnych príkladoch, ktoré mi rozprával, tak skôr ožrať na mol). A tretia jeho povinnosť je brať ich za peknými ženami – rozumej prostitútkami.Podľa toho, aký veľký problém sa v ten deň vyskytne, tak za takými kvalitnými ich berie. A kedže to praktikuje každý mesiac s klientami a popri tom si ešte chodí sám oddýchnuť raz za týždeň, tak som ho poprosil, nech mi povie ako to tu chodí. Popravde som mu to ani dvakrát nemusel vravieť, rozrozprával sa sám. Niečo som už vedel, ale jedna z prvých vecí, čo som sa naučil je, že pokiaľ nepoznáte niekoho zbehlého, viac sa nedozviete. Preto som bol rád, že som našiel Sprievodcu svetom zvrhlosti ☺
V Číne je vzťah zákona a reality veľmi komplikovaný a často krát si odporuje. Kto nevidel nepochopí. Pred nedávnom som počúval reláciu o bussinese v Číne a tam padla krásna výstraha: Niekedy nepodpíšete žiadnu zmluvu, ale všetko čo robíte, je v medziach zákona. Inokedy podpíšete aj 10 zmlúv, ale každým dňom porušujete zákon. V Číne je prostitúcia zakázaná, ale je všade. Aby ste ju videli, potrebujete prostredníka. Ak prídete do karaoke, ktoré funguje ako bordel, ale prídete sám a nikoho nepoznáte, nedozviete sa, že to je bordel. Jediné čo sa dá zohnať bez prostredníka sú prostitútky na ulici. Ale ako mi Sprievodca svetom zvrhlosti povedal, to je len pre cudzincov. Je to najlacnejšia a najšpinavšia forma prostitúcie v Číne. Žiadny Číňan ju nevyužíva, takže ani cenu mi nevedel povedať. Druhá cenová relácia sú masážne salóny a kaderníctva. Dajú sa celkom ľahko rozoznať. Masérky sú totiž veľmi sporo odeté a často krát už z diaľky hlasno lákajú klientov. Toto je ďalšia forma prostitúcie, ku ktorej sa dá dostať aj bez známosti. Ale využívajú ju aj Číňania. Dôvod je ten, že to nie je prostitúcia v pravom zmysle slova, je to stále len masáž. Masáž citlivých miest, ktorá stojí okolo 200 Yuanov v centre Šanghaja. Sám tam bežne chodí, keď sa mu nechce veľa míňať. Samozrejme aj toto má rôzne cenové varianty. Podla prostredia, veľkosti salónu, krásy masérok a kvality ich umenia stúpa aj cena. Keď Vám na ulici ukážu tento obrázok, neznamená to, že Vám ponúknu len masáž chodidiel.
Ďalšie miesto kam chodí každú sobotu sú Thajské masáže. Stoja 800 Yuanov v centre mesta. Vraj je ich v Šanghaji veľa. V takomto salóne je obrovský výklad, za ktorými stoja krásne prostitútky. V tom, ktoré navštevuje on, ich pracuje okolo 100. Operujú od jednej poobede do 6 rána. On tam vždy chodí poobede, hneď k začiatku, lebo je dobrý výber a všetky sú ešte čisté, ako povedal. K večeru musí vraj človek čakať v rade dosť dlho a tiež to nie je „čerstvo oddýchnutá“ spoločnica. Prebieha to tak, že ho vybraná dáma vezme do kúpelne, kde sa osprchujú. Vyumýva ho celého vlastným telom a potom sa ide do spálne. Ďalej snáď nemusím vypisovať. Ani on nedával viac detailov ☺
No a potom sú tu miesta kam berie spomínaných klientov. Sú to veľké Karaoke (KTV) bary. Majú svoje „tajné miesto“ kam klientov berú. Ďalší opis bude o konkrétnom KTV bare, o ktorom mi rozprával, ale predpokladám, že v Šanghaji sú minimálne desiatky či stovky podobných, väčších aj menších, drahších aj lacnejších. Daný KTV bar má tri poschodia. Na prvom poschodí sú obyčajné prostitútky, nič špeciálne. Sem chodia, keď nie je v robote žiadny problém. Človeka to víde okolo 1000 Yuanov. Na druhom poschodí už rázporky na šatách stúpajú vyššie a výstrihy nižšie, Číňanky sú oveľa krajšie. A tretie poschodie je plné modeliek. Nádherné ženy, ktoré majú hlboké výstrihy a vysoké rozparky na šatách. Sem chodia s veľmi špeciálnymi klientmi alebo pri veľmi veľkých problémoch. Len na tomto poschodí pracuje viac ako 300 prostitútok, okrem toho sú tam čašníčky a bordel mamy. Za všetko sa platí. Horné poschodie vyjde okolo 4000 Y, to stredné okolo 2000 Y. Človek neplatí len za prostitútku. Ba dokonca prostitútka nie je ani najväčšia čiastka na účte. Je potrebné zaplatiť aj za čašníčky, ktoré budú obsluhovať, samozrejme krásne Číňanky. Je potrebné zaplatiť spotrebu alkoholu a jedla. Je potrebné zaplatiť bordel mamu, ktorá ukáže katalógy s dievčatami a všetko zmenežuje. Prebieha to nasledovne. Vo výťahu si klient vyberie poschodie. Podla čísla poschodia bude nasledovať veľkosť šiat hostesky, ktoré uvidí keď vystúpi z výťahu. Platí tu nepriama úmernosť, čím vyššie číslo, tým menší kus látky spotrebovaný na oblečenie. Hosteska zavedie klienta ďalej, kde sa ho ujme bordel mama. Donesie veľké katalógy. Sú to katalógy s približne 20 fotkami na jednej strane. Na každej fotke je nádherná Číňanka. Klient si ukáže, príde, môže si ju obzrieť z blízka. Ak nevyhovuje, pokračuje v listovaní. Keď si vyberie, ide sa k stolu. Objedná si pitie a jedlo. Slečne sa platí za spoločnosť pri pití.
Toto je jeden zo základných faktorov, ktorý odlišuje prostitúciu v Ázii a na Západe. Zatiaľ čo na Západe sa platí len za pohlavný akt, v Ázii sa platí za spoločnosť. Každý pozná pojem japonskej gejši, na ktorý sa dnes pozerá so závojom romantizmu. To je príklad prostitúcie v Ázii, kde bola slečna vzdelaná v umeniach, vedela spievať, hrať na hudobné nástroje, zabávať hostí. Či sú aj dnes slečny vzdelané v umeniach neviem, ale stále je prostitútka v Ázii hlavne spoločnica, s ktorou sa na konci zábavy ide do spálne. Ale pozor, spoločnica v Ázii, aj keď má zaplatené, má právo sex odmietnuť. Samozrejme to nie je len tak, bordel mama musí potom vymýšľať záchranné riešenia a nestáva sa to často, ale uvádzam to ako demonštratívny príklad rozdielu prostitúcie na Západe a v Ázii. Ale späť k môjmu Sprievodcovi svetom zvrhlosti. Väčšinou idú na takéto večere štyria. Jeden klient/nadriadený a traja z firmy, ktorí sa starajú o tom, aby ho poriadne ožrali. Traja Číňania a klient pravidelne vypijú 5 fľašiek whisky. Keď je whisky dopitá a hosť už prestáva vnímať, odchádza sa s spoločníčkami do izby. Teda podla toho čo mi rozprával, tak ich spoločníčky skôr do izieb odnesú. Z KTV baru sa odchádza až nasledujúci deň. Keď má toto daný nadriadený niekoľko krát do týždňa, samozrejme sú všetky reporty len pochvalné.
Ako mi povedal, ak chce niekto robiť veľký business v Šanghaji, respektíve v celej Číne, kultúru prostitúcie musí poznať. 90% všetkých veľkých obchodných dohôd na Taiwane a v Šanghaji je podpísaných v KTV baroch. Nikto tam totiž po hodinách pitia a neviazanej zábavy už nevníma a podpíše všetko. Preto ak idete podpisovať zmluvu, je dobré si brať pijácku posilu. V Číne je neprípustné odmietnuť ďalej piť, pokiaľ neležíte na zemi, ale je prípustné nájsť si zástupcu. To znamená, že ich nadriadený nemá šancu vyviaznuť z týchto KTV barov zdravý. Vždy naňho idú aspoň traja. A on je spokojný. Pretože podla jeho vlastných slov, pokiaľ nezačal navštevovať Šanghaj, nikdy nepoznal pocit byť „rozbitý na šrot“ (veľa ľudí číta tento blog, použil som radšej eufemizmus☺ ) Všetci spomínaní aktéri majú samozrejme manželky a rodiny. Čína bola vždy polygamná spoločnosť, muž mal veľa žien. Po príchode komunistov sa začal boj o práva žien a zaviedla sa monogamia. No dnes, s uvoľňovaním sa pomerov, vracia sa polygamia v plnej miere. Súvisí s tým odsek na začiatku tohoto článku. V Číne je veľmi veľa vecí zakázaných, ale sú všade. Rovnako ako prostitúcia, tak aj polygamia. Sex vždy bol (okrem poslednej dynastie Qing a vlády Maa) dôležitou a veľmi voľnou súčasťou čínske spoločnosti a dnes opäť je. Číňanky často prichádzajú k prvým sexuálnym skúsenostiam skôr, ako cudzinky. Často so staršími mužmi, učiteľmi a podobne. Potraty sú v Číne bežné. A to nemyslím nútené potraty, čo za týmito písmenkami určite videl každý aktivista za ľudské práva. Moje priateľky Číňanky boli dobrovoľne na potratoch už vo veľmi mladom veku. A nie je ich málo. Môj spomínaný Sprievodca svetom zvrhlosti okrem toho, že má ženu a dieťa, chodí pravidelne na rôzne sexuálne služby, tak má ešte aj milenku. A jeho manželka má milenca, o čom on vie a rešpektuje to. Sex je naozaj v čínskej spoločnosti hlboko zakorenený. Dajú sa o ňom písať knihy a dôkazom toho je kniha Robert van Gulik: Sexuální život ve staré Číně. Všetkým záujemcom odporúčam, okrem veľmi zaujímavých informácii (napríklad presných počtoch manželiek a konkubín v konkrétnych dynastiách) si môžete prečítať aj ukážky z čínskych príručiek sexu.
Poznámka na koniec. Ceny sú uvedené bez DPH :) Ale nie, chcem povedať, toto nie je vedecký článok s relevantnými vedeckými zdrojmi, preto sa snažím nezovšeobecňovať. Čína je obrovská a najhoršia vec čo človek môže povedať je – „V Číne je to takto a nijak inak“. Ak máte vlastné skúsenoti, podeľte sa v komentároch.
