Pred nedávnom mi na ČT1 v relácii Objektív vyšiel dokument o úžasných Fujianských tulou. Na mojom blogu som o tom už informoval, tí ktorí odoberajú moje články emailom o tom určite vedia. Dokument v češtine patrí ČT1, keďže ho celý ozvučili a dorobili konečné strihy, preto ho nemôžem zverejniť na mojom Youtube kanály. Aj z tohoto dôvodu som spravil anglickú verziu, ktorá je celá v moje produkcii, verím že Vás zaujme.Titulky v slovenčine robiť nebudem, pokiaľ nerozumiete anglicky odporúčam pozrieť si dokument nahovorený českou televíziou, ktorý sa nachádza v ich archíve. Od anglického sa však trošku líši. K filmu pridávam krátky úvod o Fujianských Tulou, neuveriteľných kruhových obydliach.
Tulou sú kruhové alebo, štvorcové roľnícke budovy, ktoré sa rozšírili na juhu Číny, najmä v provincii Fujian. Ich história siaha až do tretieho storočia. Samozrejme, vtedy ešte tieto architektonické kuriozity neexistovali, no začali sem migrovať ich budúci stavitelia, vyhnaní z centrálnej a severnej Číny neustálymi vojnami. V siedmom storočí začali vznikať jednoduché klanové príbytky, ktoré neskôr v čase ich najväčšej slávy dokázali ubytovať až 30 rodín, stovky ľudí a v roku 2008 boli zapísané medzi chránené pamiatky UNESCO.
Prvé budovy boli jednoduché, malé kruhové, alebo hranaté stavby. Neboli vôbec zdobené a nemali ani žiadne základy. Ale v 17. storočí sa ekonomická situácia tejto provincie značne zlepšila. Pestovaním čaju a tabaku množstvo rodín zbohatlo. S bohatstvom ľudí sa zvyšovalo aj bohatstvo tulou. Rástli nielen do veľkosti, ale aj do krásy. Množstvo veľkých tulou v dvadsiatom storočí postavili zahraniční Číňania, ktorí netrpeli finančnou krízou. Podobné vily vo svojej rodnej vlasti si stavali zahraniční Číňania po celej južnej Číne, nie vždy to však boli stavby typu tulou.
Dedina, v ktorej som sa ubytoval, má názov Štyri hlavné jedlá a jedna polievka. Názov je odvodený od ich tvaru. Štyri okrúhle tulou po obvode a jedna hranatá v strede pripomína jedálenský stôl. Tulou majú tri poschodia, no v iných dedinách môžu mať až päť poschodí. Vo väčšine prípadov prvé poschodie slúžilo ako kuchyňa, keďže bývalo najvlhkejšie. Neustály oheň ho tak vysušil a vysušil aj poschodie nad tým, preto sa druhé poschodie používalo ako sklad. Tretie poschodie bolo na bývanie. Aj z toho dôvodu, že to je jediné poschodie, ktoré malo okná.
Zapísaním fujianských tulou do UNSECA sa otvoril turistický ruch. Budovy sú dnes nádherne opravené, všade sú nainštalované reflektory, všetko v noci krásne svieti. Dnu, aj vonku. V spoločných dvoroch nainštalovali stánky s tovarom a reštaurácie. Mladí ľudia sa prestali z týchto budov sťahovať do miest, naopak mnoho z nich sa z miest vrátilo, aby začali podnikať. Mnoho majiteľov bytov si otvorilo reštaurácie, alebo hotelíky. Za smiešnych desať eur a menej sa tu človek môže ubytovať a vyskúšať si naozaj autentický tulouský život. Treba sa pripraviť na to, že tu nie je veľa súkromia. Toalety nie sú vstavané. Ako vravia miestni, hlinené steny sa boja vody. Preto treba ísť buď von, alebo v noci využiť nočník, ktorý má každá izba pred dverami.
Nie všetci sa zmierili s modernou dobou. Staršia generácia sa snaží byť nezúčastnená, s údivom pozoruje túto zvláštnu dobu, ale rýchlosť času ich valcuje. Ich osamelosť uprostred davu vyznieva komicky a smutne zároveň. Zrejme ich trošku trápi táto zmena. Ale turizmus priniesol niečo veľmi dôležité do týchto oblastí. Priniesol záchranu.
V dedinách kam ešte neprišiel vládne dezolácia. Po okolí sú desiatky dedín, kam ešte žiadny turizmus neprišiel. Ťažko sa hľadajú, často sú skryté v kopcoch a musíte sa dohodnúť s niekým miestnym, aby vás tam vzal. Tam kapitalizmus nevládne, tam vládne pokoj, ticho, kľud a pomalé dožitie poslednej generácie deduškov a babičiek, ktorá tu žije. Hrajú madžong pri západe slnka, sedia na verande, slnia sa na slnku. Počúvajú rádio, sledujú oddychujúcich psov, pozorujú sliepky chodiace po chodníku, osamote pozerajú na televíziu. Možno dúfajú, že turizmus príde aj do ich dediny. Lebo inak fujianské tulou odídu spolu s poslednými obyvateľmi do nenávratna.
V časopise Plus7dní ste si mohli prečítať dlhý cestopis z týchto úžastných miest
