Sklamaní, lebo nevideli žiadnu prírodu ani jednoduchý život. Aj preto som sa rozhodol s tým niečo urobiť a zorganizoval som pre ľudí, ktorí chcú spoznať inú Čínu, netradičné cesty do tejto nádhernej krajiny. Túto expedíciu za autentickosťou Číny som už absolvoval dvakrát a rád by som sa s vami podelil o svoje zážitky. (Druhýkrát, prvý článok pred rokom si prečítalo 12 000+ ľudí. Ďakujem za Vašu podporu, veľmi si ju vážim. Verím že Vás osloví aj tento cestopis a možno sa raz ku mne pridáte na cestu Čínou)
(Všetky fotografie a videá sú moje vlatné a predávam ich aj ako obrazy. Môžete ma kontaktovať na pavel@bamboome.sk. Fotografie cez celú obrazovku si môžete pozrieť na mojom súkromnom blogu)
Príchod do Šanghaja
Hneď pri prvom stretnutí si Šanghaj podmaní každého. Stačí sa postaviť pred veľkolepú panorámu moderného Šanghaja, alebo otočiť sa k jeho veľkolepej histórii v podobe koloniálnej architektúry. Až za krkom bolí, za jej krásami sa totiž nedá neobzerať. Očarí každého.
Neskôr, keď sa človeku opozerá, podmaní si ho svojou kuchyňou. Či už sú to krvavočervené raky, kraby s chlpatými klepetami, knedličky na pare s mäsovým vývarom vnútri, alebo kedysi najobľúbenejšie jedlo samotného Mao Zedonga – bravčový bôčik na karameli, badiáne a pive s prepeličími vajíčkami. Tam, kde mu nestačí krása, vystačí si s rôznorodosťou chutí, vôní a farebností. V Šanghaji to vrie a neustále sa tu niečo deje. Len čo k tomu človek privonia, neúprosne ho strhne vír šanghajského nikdy neutíchajúceho života. My vyskúšame všetky jeho chute. Moderné centrum, starú architektúru, miestne reštaurácie a posledný deň úspešnú expedíciu zapijeme vo vyhliadkovom bare na 38 poschodí, na účet sprievodcu. Ale aby som nepredbiehal…
sanghaj
Čínsky vidiek a národnostné menšiny v provincii Guangxi
Číňania zaslúžene nazývajú Yangshuo nebom na zemi. Scenériu malebných kopčekov, cez ktoré sa vinú rieky Li a Yulong, dokresľujú nádherné ryžové a iné polia. Mestečko Yangshuo je dnes jedno z turisticky najrozvinutejších destinácií v celej Číne. Je perfektne vybavené hotelmi, reštauráciami, diskotékami, obchodmi a rôznymi inými službami, hlavne v jeho centrálnej časti – na Západnej ulici (West street). Ale celá oblasť homolí je obrovská a človek tu nájde aj nerozvinutý čínsky vidiek, skromné ubytovanie u domácich a túry po prírode bez ľudí. V Yangshuo je najlepšie stráviť niekoľko dní. Splaviť rieku Li, ktorej scenériu nájdete na čínskych bankovkách, rovnako krásne je aj splaviť neďalekú rieku Yulong. Tá je menšia, ale malebnejšia. Človek sa neplaví na motorových lodiach, ale malých bambusových pramiciach. Výlet na bicykloch po okolí je niečo, čo sa tu nesmie vynechať. Rozhodne nejde o náročné výlety, keďže celá krajina je rovná. Každý podvečer turisti opúšťajú centrum Yangshuo, aby sa vybrali na veľkolepé svetelné predstavenie na jazere, ktoré zostavil Zhang Yimou – národný režisér, ktorý robil napríklad aj olympijský ceremoniál. O nezabudnuteľnú šou sa postaral znamenito.
Moje video z Yangshuo:
Z Yangshuo smerom na severozápad sa človek dostane k ryžovým terasám Longji, prezývaným aj Dračí chrbát. Ryžové polia zaberajú nekonečné plochy kopcov, ktoré za viac ako 900 rokov miestni farmári vytesali do tvaru nekonečných terás. Po celej ploche sú roztrúsené malé dedinky. Najlepšie sprístupnené sú dve, Ping’an a Dazhai. Prvá z nich býva plná ľudí, množstvo návštevníkov berie ryžové terasy len ako jednodennú zastávku, a keďže Ping’an má lanovku a nachádza sa bližšie, býva to ich jediná zastávka. Dedinka Dazhai je vyššie v kopcoch a ponúka ešte krajšie výhľady. Pohodlie ako v Yangshuo tu hľadať nemožno, autentickosť života na čínskom vidieku však áno. Ľudia tu stále tvrdo pracujú na poliach. Keď nie je na poli čo robiť, nosia na malých koníkoch tehly a iný stavebný materiál pri príprave na stále rastúci turistický ruch.
Juh Číny je bohatý na čínske národnostné menšiny, a tak je to aj v tejto provincii. Okrem iných tu žije menšina Yao. Táto menšina má jeden krásny zvyk. Žena si môže strihať vlasy len jedenkrát za rok, a to keď má osemnásť rokov – keď dovŕši dospelosť. Odstrihnuté vlasy si odloží a už nikdy si nesmie strihať vlasy. Odstrihnutý vrkoč si potom aj v starobe vpletá do vlasov. Celý život majú vďaka tomu ženy krásne čierne vlasy až po pás.
Dlhočizné vlasy nosí miestna žena v rôznych účesoch, podľa toho, či je slobodná, zadaná, alebo vydatá s deťmi. Slobodná žena nesmie nikomu ukazovať svoje vlasy, až jej budúci manžel bude prvý muž, ktorý ich bude môcť obdivovať.
Avatarova krajina Zhangjiajie
Keď sa povie v Číne Zhangjiajie, každý si vybaví krajinu z klasických čínskych malieb. Špicaté vrcholky hôr, ktorých sa tu nachádza vyše 3 000, okolo nich sa vinú draky pripomínajúce oblaky. Je to jedna z najkrajších scenérií v Číne, čínski umelci ju maľujú po tisícročia.
Do parku vedie niekoľko hlavných vchodov a celý areál je prepletený množstvom cestičiek a vyhliadkových chodníkov. Niektoré sú veľmi populárne, iné menej. Asi najpopulárnejšia cesta je tá, kde sa nachádza výťah bieleho draka, najväčší vonkajší výťah na svete. Má 330 metrov do výšky a je celý presklený, takže sa človeku naskytnú naozaj neuveriteľné výhľady. Rozhodne sa oplatí nechať si na výlet tri dni. Na tri dni aj platí lístok. Je to približne akurát na to, aby človek videl všetko. Najznámejšie vyhliadky sú Prvý most pod nebesami a Hora Tianzi. Lenže práve tieto dve miesta sú naozaj zaplavené ľuďmi. Na druhej strane menej dostupné vyhliadky, ako Políčka lietajúce v nebi či dedina Wulong sú takmer prázdne. V dedinke Wulong sa budete cítiť ako v Slovenskom raji, všade samé rebríky, schody, mosty, skaly… Je to trošku náročnejší výstup ako zvyšné rovné vydláždené chodníky, no o to krajší (a prázdnejší). No a potom sú tu túry cez hory, kde za celý deň človek nenatrafí ani na jedného turistu. V týchto horách sa skrátka treba vyznať. Počas cesty plánujem jednotlivé presuny a trasy tak, aby sme sa davom takmer úplne vyhli. Ubytovaní budeme v nádherne vybavených, čistých vysokohorských hoteloch, ktoré sa nachádzajú v dedine na vrchole hôr. Hotelíky si otvorili miestni ľudia a preto je o autentický zážitok postarané. Neraz nám babička pani domácej spievala piesne menšiny Tujia, ktorá tieto hory obýva.
Brána k nebesiam – Hora Tianmen je ďalší prírodný park neďaleko. Je to hora vysoká približne 1 500 metrov. Kedysi sa na vrchol mohli dostať len horolezci. Táto brána do nebies je totiž veľká plocha na vrchole skaly, ktorá má úplne kolmé steny. Práve preto k nej postavili 7-kilometrovú lanovku, ktorá ide od vlakovej stanice mesta Zhangjiajie až na vrchol. Z hory vidno jednu z najkľukatejších ciest na svete, ktorá vedie k Oknu do nebies. Čo sa stane, keď lanovka nefunguje, alebo ju opravujú? Nuž aj to som zažil, nebola by to Čína keby nemala nejaké riešenie. Do skaly vyvŕtali niekoľko kilometrov dlhé eskalátory! Naozaj, nevtipkujem. Cez stred obrovskej hory je prevŕtaný tunel a v ňom idú niekoľko kilometrov eskalátory v dvoch smeroch!
Na vrchole idú dve trasy. Jedna ide po obvode a druhá stredom. Rozhodne treba ísť po obvode. Je to totiž chodníček prilepený na kolmú stenu. Pod ním je kilometrová prázdnota a nad ním je ešte niekoľko metrov vysoký zráz. Aby to nebolo málo, v jednom úseku sa betón vymení za sklo. Pred nástupom si človek musí zobrať návleky na topánky. Tak sa stane, že namiesto toho, aby topánkami sklo špinil, naopak ho leští do priezračnosti. A to ešte umocňovalo dojem, ktorý tento chodník v človeku zanechá.
Krátke video z mojej cesty s rodinou do Zhangjiajie
Staroveká Čína provincie Hunan
Čína sa rozvíja neuveriteľnou rýchlosťou a autentické miesta sa strácajú ešte väčšou rýchlosťou. V provincii Hunan sme navštívili niekoľko starobylých dediniek a mestečiek. Roztrúsené menšinové dediny okolo Lvdongshan, Ibiškové mestečko a jedno z troch hlavných miest západného Hunanu – centrum armády Fenghuang (mestečko fénixov).
Lvdongshan je odľahlá dedinka položená uprostred nádherných hôr. Oficiálne už je turisticky sprístupnená, pravda je však taká, že sem zatiaľ chodia len nadšenci so stanmi. Dva hotelíky a reštaurácie sa tu už síce nachádzajú, ale sú otvorené miestnymi a bývajú prázdne. Po okolí sa nachádzajú nádherné kopce a po nich sú roztrúsené desiatky čínskych kopaníc. Malých skupín drevených chatrčí s pôvodným obyvateľstvom, ktoré sprístupnené vôbec nie sú. Ale pozor, treba sem prísť čo najskôr. Rýchlostná cesta je už vo výstavbe. Teraz sem idú len kľukaté vysokohorské cestičky a žiadni turisti.
Ak človek hľadá mestečko, kam ešte neprišla komercia, no aj napriek tomu už má jednu kaviarničku, príjemné reštaurácie a pohodlný historický hotel, tak je Ibiškové mestečko Furong tou najlepšou zastávkou. Malá starobylá dedinka, hrdo sa pýšiaca na útese a pod ňou tečúci ohromný vodopád, to sa naozaj len tak nevidí. Človek sa tu môže cítiť ako vo filme. Cíti sa tu nie ako v hocijakom filme, ale rovno v jednom konkrétnom. Toto mestečko je totiž pomenované podľa filmu z roku 1988. Film Ibiškové mestečko rozpráva príbeh mladej predavačky ryžového do-fu. Dej začína roku 1963, v čase keď sa v Číne schyľovalo ku Kultúrnej revolúcii. Pre závisť, stranícku posadnutosť a hysterickosť doby postupne Furong sestrička, ako ju prezývali, prišla o všetko. Prišla o svoj stánok, o svoje šťastie a nakoniec aj o svojho muža. Naozaj krásny, poetický,. i keď troška dlhý film skončí dobre. Koncom kultúrnej revolúcie sa život ľudí vrátil do starých koľají, rovnako aj život Furong sestričky. Celý dej sa odohráva v uličkách Furong dedinky, a večer ho v našom hotelíku premietajú. Na konci filmu sa mihne dokonca aj majestátny záber na útes, na ktorom dedinka Furong stojí. Film sa zaoberá príbehom, preto sa tomuto majestátnemu pohľadu vyhýbali celé tri hodiny deja. Až na konci sa nám ukáže, v akej úžasnej dedinke sa vlastne tento film nakrúcal. Hneď pri Ibiškovom mestečku sa nachádza geologický park Les červenej skaly, starý tri a pol milióna rokov. Nie je taký rozľahlý ako kamenný les v provincii Yunnan, ale je krajší a bez turistov. Ten samozrejme navštívime tiež.
Mestečko Fenghuang, Mesto fénixov, je turisticky veľmi populárne miesto. Ako Číňania začali cestovať, do mnohých mestečiek sa vkradla komercia. Dnes sú v mestečku Fenghuang kaviarne, bary, reštaurácie, obchody, diskotéky. Každý jeden vchod niečo ponúka. Možno nám to tu trošku opäť pripomenie Západnú ulicu v Yangshuo. Mnohým ľuďom však po horách a malých dedinkách padne vhod miesto, kde sa nachádzajú kaviarne, západné reštaurácie a bary s živou hudbou. Komu by predsa len prekážali, nech si privstane ráno na východ slnka. Na modernite je totiž dobré to, že je lenivá a ráno spí. O piatej ráno sú ulice prázdne a človek sa cíti, ako by sa dostal do obdobia spred 200 rokov. Návšteva Lvdongshanu, Furongu a Fenghuangu je nádherná ukážka procesu modernizácie Číny.
Prechádzky čínskou budúcnosťou
Číňania vravia: Nad nami sa nachádzajú nebesia, pod nami sa nachádzajú Suzhou a Hangzhou. Sú to dve najkrajšie miesta Číny. A to bez preháňania. My navštívime Hangzhou, väčšie a bohatšie čínske veľkomesto. Prezývajú ho aj mestom šanghajských milionárov. Sťahujú sa sem totiž, keď už im prestane chutiť rýchly život Šanghaja. V Hangzhou však nečakajte len betón a asfalt. Naopak. Stačí sa prejsť desať minút a človek je v kopoch. Hangzhou je totiž postavené rovno pod horami. Po nich je roztrúsených množstvo chrámov, pagod, altánov a iných krásnych historických stavieb. História Hangzhou ako mesta totiž siaha až do roku 589, išla tadeto hodvábna cesta a dokonca ho navštívil aj sám Marco Polo. Aj on povedal, že krajšie mesto na svete nevidel. Klenotom Hangzhou je však Západné jazero. Obrovské poloprírodné jazero v centre mesta je srdcom východnej Číny. Dá sa obísť pešo, na bicykloch, alebo aj na lodičkách. Po celom jeho brehu sú okrem pamiatok roztrúsené aj malé čajovne.
Hangzhou je mesto, kde sa nachádza to najlepšie z urbanistickej architektúry celého sveta. Elektrická hromadná doprava, neuveriteľná všadeprítomná zeleň, luxusné štvrte, drahé a aj lacné reštaurácie, pešie zóny, parky, jazero, hory, poklopy na kanály so zabudovaným GPS proti krádeži a aj čajové plantáže. Aj na čaji mesto Hangzhou zbohatlo. Nebolo totiž súčasťou len slávnej hodvábnej cesty, ale aj menej slávnej čajovej cesty. Pestuje sa tu najslávnejší čínsky čaj Dračia studňa, ktorého miestna odroda je pravdepodobne jedným z najdrahších čajov v Číne. Okrem toho je mesto Hangzhou začiatočnou stanicou najväčšieho vodného diela na svete, Veľkého vodného kanálu spájajúceho juh a sever Číny. Mohol by som donekonečna písať, v čom všetkom je Hangzhou výnimočný . Je to miesto, kde si človek uvedomí, že Čína je krajina, ktorá v rozvoji svet už dávno predbehla.
Z Hangzhou chodí každých 5 minút rýchlovlak do Šanghaja, ktorý trasu s dĺžkou vyše 250 km spraví za menej než hodinu. V Šanghaji sa naše prechádzky Čínskymi rozprávkami skončili.
