Avšak aj napriek tomu, že dnes táto politika neplatí, väčšina rodín stále plánuje iba jedno dieťa. Mať deti je v Číne totiž finančne veľmi náročné. Celá situácia sa čínskej vláde vymkla spod rúk. A to tak, že sa dokonca uvažuje nad pokutami pre bezdetné manželstvá!
Dnes väčšina ľudí, minimálne v mestách, ale z časti aj na vidieku, uprednostňuje dcéru pred chlapcom. Kedysi to bolo naopak, muž bol nositeľom rodu a taktiež dôležitou pracovnou silou na poli. Čína bola tradične poľnohospodárska krajina. Dnes už nie je a keď sa syn v Číne žení, musí zabezpečiť nehnuteľnosť (v Číne veľmi drahé), auto a veno (na dedine okolo 30 000 EUR, v mestách aj okolo 100 000 EUR). Ak nesplní tieto podmienky, neožení sa. Žien je totiž v Číne nedostatok. A aj preto si dnes väčšina ľudí želá dcéru.
Na západe rastie trend žien, ktoré sa venujú dlhšie práci a kariére, rodinný život odkladajú na neskôr. Tento trend možno vidieť aj v čínskych mestách. Na vidieku ešte nie. Na vidieku sa ženy vydávajú okolo dvadsiateho roku života, muži sa ženia asi okolo dvadsiateho piateho. V mestách je to posunuté mojím odhadom minimálne o 5 rokov. V rámci obmedzenia populácie sa v Číne oddeľovali generácie. Ženy sa preto nemôžu vydávať skôr ako po dovŕšení 20 roku a muži ženiť do 22 rokov.
Ženy majú vo veľkých mestách relatívne silné postavenie. Napríklad v Šanghaji až tak, že by som kľudne povedal, že tu vládne taký neoficiálny matriarchát. V malých mestách, najmä v severnej Číne, je to ale presne naopak. V Číne sa nedá nič generalizovať, Čína je rozlohou väčšia ako Európska únia, počtom obyvateľstva najväčšia na svete, etnicky je pestrejšia ako Európa a každá provincia má relatívnu autonómiu v zákonodarstve. Čína sú vlastne také Spojené štáty čínske, ak trošku preháňam.
Rozvodov je v Číne veľa a ich počet stále rastie, preto sa nájdu aj slobodné mamičky. Ale otehotnieť a mať dieťa zaslobodna nie je legálne. Nehrozí síce za to žiadny trest, ale nemanželské dieťa nemá právo na hukou - doklad o trvalom bydlisku na základe ktorého ma človek právo na sociálny systém a vzdelanie. Človek, ktorý nemá hukou, nemôže mať poistenie a ani chodiť na štátnu školu. Hukou sa dá ale zaregistrovať aj dodatočne, keď sa napríklad slobodná mamička neskôr vydá.
V Číne je bežné, že sa partneri dohadzujú. Respektíve, že niekto mladých ľudí predstaví. Či ich vzťah uspeje alebo nie, sa už nikto nestará. V Šanghaji sú dokonca bežné stretnutia rodičov a starých rodičov v parku, kde si navzájom predstavujú svoje potomstvo a dohadujú im rande. Napísal som o tom samostatný článok.
Lenže manželstvá v Číne sú málokedy vzťahy z lásky. Vo väčšine prípadov ide o ekonomický zväzok z rozumu. Ak v ňom sú aj city, je to bonus. Mnohí ľudia, najmä z vidieka a malých miest, ale od partnera cit nevyžadujú. Stačí, že spolu dokážu žiť a že vedia rodinu finančne zabezpečiť. Zrejme aj preto je rozvodovosť v Číne veľmi vysoká. Ale na druhej strane je vysoká aj u nás, kde je opačný extrém. Veľa ľudí hľadá “toho pravého” a peniaze ich vôbec nezaujímajú. Možno ani jeden extrém nie je šťastná voľba.
Milujem život v Číne, ale nechcel by som byt Číňanom. Je to totiž život pod neustálym spoločenským a finančným tlakom. Aj preto majú v Číne výchovu detí na starosť skôr starí rodičia. Poslaním rodičov je rodinu finančne zabezpečiť. S tým, ako sa životná úroveň Číňanov rýchlo zvyšuje, tak sa to pomaly mení. Na vidieku je však bežné, že v dedinách žijú len starí rodičia a malé deti. Rodičia sú v mestách, kde zarábajú.
