Prečo Čína kupuje naše lesy?

Ochrana lesov a prírody v Číne. Všetko od parkov, cez lesy až po ryžové terasy

Prečo Čína kupuje naše lesy?
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Posledný rok sa v čínskych veľkomestách spustilo hromadné prerábanie a opravy. Staré štvrte sa celé obaľujú do lešenia, robia sa nové fasády domov a prirábajú sa k nim výťahy, robí sa nová kanalizáciu, všade sa búra a kope… Elektrické káble, ktoré viseli v húfoch na stĺpoch, idú postupne všetky pod zem, demolujú sa nelegálne prístavby, prerábajú sa cesty, aby vedeli lepšie regulovať prívalové dažde a nevznikali povodne, a mnoho ďalšieho… Všetko je to aj súčasťou novej politiky všeobecnej prosperity, kedy sa Čína snaží bohatstvo pobrežných miest rozdeliť do chudobnejšieho vnútrozemia. Robí to najmä infraštruktúrnymi projektmi.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Časom budú mestá krajšie, to je pravda, ale teraz sa od miest vyžaduje aj veľká obeta. Okrem neustáleho nepohodlia, ktoré stavby na každom kroku prinášajú, cenou, ktorú musia niektoré štvrte zaplatiť je aj to, že ich stromy musia preč. Našťastie pre stromy, v Číne sa nerúbe, ale každý strom sa vykope a presadí. Bez ohľadu na vek.

Príroda v mestách

V mestách sú všade parky, častokrát do desiatich minút chôdze človek nájde bez problémov desať parkov rôznych veľkostí. Od malých zelených plôch s lavičkami, kde sa dá chvíľu posedieť, až po obrovské parky s jazierkami, kopcami a pavilónmi, kam chodia davy obyvateľov každý deň spievať, tancovať, či cvičiť. Parky sú plné stromov a každý strom má svoje vlastné identifikačné číslo a je katalogizovaný. Zamestnanci zaňho nesú zodpovednosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj čínske sídliská sa budujú ako parky. Sú oplotené, majú strážnika pri vstupe, dnu je niekoľko blokov panelákov a medzi nimi je množstvo zelene. Stromy, kríky, palmy, kvety, tráva, ale aj burina. Staršie obytné štvrte najmä na juhu Číny vyzerajú skoro ako džungľa. To sú totiž to tropické a subtropické oblasti. No to, koľko zelene musí byť v každom sídlisku, existujú normy a pravidlá, sídlisko bez zelene by človek hľadal ťažko. Stromy v sídliskách sú rovnako prísne strážené. Za vyrúbanie stromu je pokuta okolo desať tisíc eur.

V mestách sa stromy nerúbu. Ak ich potrebujú odstrániť, tak ich vykopú a presadia. Je to namáhavý a nákladný proces. Najprv stromom musia zrezať korunu, pretože pri presadení by ťahali vodu z kmeňa a strom by vyschol. Zostane iba holý peň. Rany mu potom ošetria tak, aby neboli otvorené a nestrácala sa vlhkosť. Kmeň stromu potom začne niekoľko robotníkov vykopávať. Keď už je jama dostatočne hlboká a najsilnejšie korene sú odrezané, príde ťažká technika a stromy po jednom vyvráti zo zeme. Nákladnými autami ich odvezú buď do lesnej škôlky, alebo rovno na miesto kde budú presadené. Korene stromu musia poriadne skrátiť, pretože podobne ako pri konároch, odrezané korene podporujú rast nových. Na korene sa potom nanesie inhibítor -zakoreňovač a korene sa zabalia do plátenného vreca a hlinou. Po zasadení sa okolo stromu postaví podpora, aby ho vietor nevyvrátil a do koreňa sa naleje množstvo infúzií, aby zranenému stromu dodali vlahu a živiny, ktoré si koreňmi sám ešte nedokáže brať. Týmto spôsobom môžu presádzať aj staré stromy, ktoré by inde možno rovno vyrúbali. Presádzať starý strom totiž vyžaduje veľké úsilie a aj schopnosti. Nie nadarmo slovenské príslovie hovorí: „Starý strom nepresadíš.“ Avšak po celej Číne vidno množstvo starých stromov, ktoré boli čerstvo zasadené a väčšinou sa bez problémov uchytia, keďže sa o ne niekto stará na dennej báze.

Skryť Vypnúť reklamu

Lesy, poľnohospodárstvo a priemysel

Čína si väčšinu lesov už dávno zničila. Kedysi bola Číny posiata lesmi, dnes sú tu prevažne mladé lesy, pretože po spustení masívnych environmentálnych reforiem sa začalo aj s obrovským zalesňovaním. Dnes je Čína krajina, ktorá ročne sadí najviac stromov zo všetkých krajín sveta. Ale nové lesy pôsobia až geometricky a zároveň je vidieť, že veľa týchto nových lesov stojí na terasách. Pretože veľa lesov kedysi padlo za obeť práve výstavbe ryžových terás, ktoré sú pre Čínu typické, dnes sa tieto terasy opäť zalesňujú, pretože poľnohospodárstvo sa presúva na roviny a opúšťa hory.

Napríklad ryžové terasy Dračí chrbát na juhu Číny patria k najkrajším prírodným scenériám v celej Číne a zároveň je to pamiatka UNESCO, pretože tieto terasy vo vysokých horách existujú už viac ako 800 rokov. Lenže aj tu mali veľké problémy so zosuvmi pôdy, pretože odlesnenie túto pôdu spravilo strašne krehkou. Postupne sa tak lesy a stromy vracajú, aby terén spevnili a miestni obyvatelia sa snažia, aby tieto terasy dokázali s lesmi koexistovať. Väčšina terás však takto vzácnych nie je a tak sa rovno celé zalesnia. Nie je ich totiž už treba. S tým, ako sa dnes začína obrábať pôda strojovo a zároveň sa geneticky upravuje ryža tak, aby mala väčšie výnosy, začala sa pestovať najmä na rovine, kde ľahko prejde kombajn, či iná technika.

Skryť Vypnúť reklamu

Sadenie nových lesov je vidieť po celej Číne. A výrub je tam prísne zakázaný. Ak niekto vyrúbe viac ako tisíc stromov, alebo 20-30 metrov kubických dreva v lesnom poraste, okrem finančnej pokuty mu hrozí väzenie na tri roky. Ak sa nejedná o lesný porast, tak tento trest dostane už za 500 vyrúbaných stromov, či 10-20 metrov kubických dreva.

V Číne sa samozrejme veľmi veľa dreva spotrebuje na výstavu. No na množstvo vyťaženého dreva pre stavby sú stanové limity. Jedinú výnimku majú Tibeťania, a možno aj iné národnostné menšiny, tí môžu použiť koľko dreva chcú. Číňania však nie, na tých prísne limity platia. A tak sa do Číny veľmi veľa dreva dováža. Napríklad aj zo Slovenska. Veľa dreva sa do Číny vozí z Barmy. A to najmä vzácne drevo, ktoré sa využíva na výrobu nábytku, drahých dekorácii a zberateľských predmetov, alebo aj na výrobu papiera.

V Číne sa geneticky upravujú aj stromy. Napríklad špeciálne geneticky upravené topole sú postavené v okolí Pekingu a slúžia ako prírodná ochrana proti piesočným púšťam, ktoré stáročia sužujú Peking. Peking je od púští čo by človek kameňom dohodil, kým z jednej strane do mesta fúka piesok, na druhej strane sú hory, ktoré ten piesok v meste držia. A v Pekingu nie je žiadna rieka, ktorá by dokázala piesok odplaviť. Aj preto bol Peking vždy strašne znečistený. Samozrejme autá, priemysel a kúrenie sa pod to podpísali tiež, ale piesky z púšte boli vždy hlavnou príčinou znečistenia. A práve obrovskú vetrolamy z topoľov, ktoré geneticky upravili, aby vyrástli rýchlo a vysoko aj na pôde, kde nie je dosť vody, pomohli Pekingu mať znova modrú oblohu.

A nové stromy sa rozširujú postupne stále hlbšie a hlbšie do púšte a snažia sa zastaviť jeden z hlavných environmentálnych problémov Číny - rozrastajúce sa púšte. Piesok tvorí väčšinu povrchu na severnej hranici Číny s Mongolskom a aj Ruskom. Rozprestiera sa cez dve najväčšie provincie Číny Vnútorné Mongolsko a Xinjiang. A ich rozloha stále rastie. Čína tu preto sadí milióny stromov ročne a snaží sa vystavať nový čínsky múr, tentokrát múr, ktorý tvoria stromy a majú ochrániť životné prostredie.

Vzácne lesy čajovníka

V Číne existujú aj veľmi vzácne dreviny. Napríklad čajové stromy na juhu Číny v časti zvanej Xishuangbanna. Čajové stromy tu majú v priemere okolo 1000 až 2000 rokov a sú to posledné staré čajové lesy na planéte. Kedysi ich Čína mala veľa. Lenže v minulom storočí, keď sa v Číne robili ekonomické reformy, ľudia tieto stromy vyrúbali a namiesto toho zasadli čajové kríky. Tie totiž rodia podstatne viac lístkov a zber sa dá robiť počas celej sezóny. Zatiaľčo starý strom má lístkov menej, keďže sa nedá strihať tak ako krík. Zachránili sa len tie stromy, ktoré boli v nedostupných častiach Číny, napríklad na juhu provincie Yunnan. Keď tu miestni komunisti ľudom odporučili, aby vysekali stromy a nasadli kríky, aby mali viac lístkov, ľudia im odpovedali, že tie lístky nosia stovky kilometrov na vlastnom chrbte. Ak budú mať viac lístkov, tak ich neodnesú, na čo by to robili. Neviedli k nim žiadne cesty. A tak sa tieto stromy zachránili. A dnes stojí pol kila týchto lístkov pokojne aj desať tisíc eur, takže títo ľudia z čaju nakoniec zarobili najviac. Najstarší čajový strom na svete, tiež v Číne, má vraj až tritisíc rokov.

Záchrana v poslednej chvíli

Ochrana životného prostredia je v Číne stále aktuálnejšia téma. Pretože zhoršujúce sa životné prostredie prináša obrovské problémy. V prvom rade ohrozuje sociálnu stabilitu. S rýchlym zbohatnutím mestského obyvateľstva sa tlak na vládu v otázke životného prostredia neustále zvyšoval. Za posledné roky Čína zažila obrovský nárast masových protestov a protestných pochodov za účasti tisícok ľudí – väčšina bola z dôvodu environmentálnych problémov. Ľudia začali spisovať petície a posielať sťažnosti na vedenie Číny. Vládu žalovali na súdoch za znečistenie. Obyvatelia viacerých miest v Číne zablokovali za posledné roky niekoľko pokusov o výstavbu chemických tovární. Investigatívna žurnalistika v Číne je síce dodnes veľmi obmedzená, avšak aj tak sa objavilo niekoľko odhalení práve v oblasti životného prostredia.

Druhým dôvodom environmentálnych reforiem je, že odstránenie znečisteného prostredia by do budúcnosti bolo také drahé, že ekonomický rast Číny, ktorý zaznamenala za posledných 50 rokov, by nebol dostačujúci. Ak chce Čína udržať stabilný ekonomický rast, musí vyriešiť situáciu životného prostredia v krajine už dnes. Starnutím obyvateľstva a zvyšovaním životnej úrovne Čína nebude mať v budúcnosti dostatočne veľkú a lacnú pracovnú silu na to, aby mohla opraviť zničené životné prostredie a zároveň naďalej bohatnúť.

(fotografia na titulke Photo by Sebastian Unrau / Unsplash )

Pavel Dvořák

Pavel Dvořák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  153
  •  | 
  • Páči sa:  601x

Volám sa Pavel Dvořák, 12 rokov žijem v Číne, píšem blog a natáčam videá o čínskej kultúre a živote v Šanghaji (www.cestycinou.sk); píšem, prekladám a vydávam knihy (www.vydavatelstvorak.sk). Podrobnejšie na www.paveldvorak.sk Zoznam autorových rubrík:  Čína

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu