Ja viem, že počúvať rozhovory cudzích ľudí nie je slušné. Ale niekdy si proste neviem pomôcť a keď sa vedľa mňa niekto rozpráva, tak sa započúvam. V Šanghaji, a vlastne vo väčšine veľkých miest v Číne je téma rozhovorov takmer vždy rovnaká. Kúpa bytu.
Áno kúpa bytu je dôležitá téma pre väčšinu ľudí v dnešnej spoločnosti takmer v každom meste na svete. Ale aj tak si myslím, že v Číne sa o kúpe bytu rozpráva viac než inde. Vypočuť si rozhovor pri vedľajšom stole, ktorý by nebol o kúpe bytu je bez preháňania vzácnosť.
Vždy som si na to mojej manželke Liyi posťažoval" "Vy sa v Šanghaji naozaj neviete baviť o ničom inom, než len o kúpe bytu?". Kto kúpil, kto predal, komu zbúrali a dostal odškodné, kto prerába, kto prenajíma a tak ďalej... Ale pred nedávnom som našiel informáciu, ktorá tomu celému dala dôležitý rozmer, ktorý som doteraz nevnímal. A to, že nehnuteľnosti predstavujú pre väčšinu Číňanov 80% ich rodinného bohatstva! To je naozaj veľa, u nás je to iba 40%. Takže je pochopiteľné, že debaty o kúpe nehnuteľnosti sú pre Číňanov dôležitejšie ako pre nás. Pretože to je reálne pre nich dôležitejšie. U nás je to menej ako polovica nášho majetku, pre nich je to takmer celý ich majetok. Okrem toho, realitný trh je hlavnou lokomotívou ekonomického rastu posledných tridsiatich rokov. Kúpa bytu pre ľudí nie je: niečo čo si kúpim, nasťahujem sa tam a tým to pre mňa končí. Pre väčšinu ľudí je byt kľúč k tomu, ako sa posunúť na vyššiu spoločenskú úroveň, je to častokrát jediný kľúč ako zbohatnúť, či ako si minimálne prilepšiť a postúpiť na spoločenskom rebríku.
Číňania vo veľkých mestách s bytmi obchodujú, radi ich predávajú a nakupujú. Samozrejme, za pomoci úverov, ale aj úspor. Realitný trh v Číne totiž za posledné roky neklesá, naopak, priviedol milióny ľudí k bohatstvu. Áno, kde-tu nejaký pokles je, ale je vždy iba chvíľkový. A tak keď človek šikovne otáča hoci aj jednu nehnuteľnosť, dokáže sa zviesť na raste realitného trhu.
To, že pre Číňanov nehnuteľnosť predstavuje tak veľkú časť ich majetku, je dané aj tým, že cena nehnuteľností tu častokrát výrazne prevyšuje príjmy ľudí. Častokrát je za hranicou niečoho, na čo by si vedeli zarobiť iba prácou. Bežný vysokoškolsky vzdelaný Šanghajčan zarába medzi 1500 až 3000 € mesačne, avšak meter štvorcový nehnuteľnosti stojí 10 000-15 000€. A to je tá nižšia hranica priemeru nehnuteľnosti, ktorá nie je v hlavnom centre. Ak sa jedná u kúpu novobytu v centre, ceny idú aj na dvojnásobok a byt cez milión eur nie je nič nevídané.
Avšak rodilí Šanghajčania majú výhodu. Oni totiž prvý byt získali od štátu po ekonomických reformách alebo si ho kúpili v období, keď ceny bytov boli dostupné aj bežným ľudom. Avšak, ak zaspali a nehnuteľnosť nevyužili ako kapitál, ale "iba v nej bývali", dnes patria medzi chudobných ľudí. Tí, čo pochopili, kam sa realitný trh bude uberať včas a túto nehnuteľnosť "točili", sú dnes stredná vrstva. A toto obdobie rastu sa neskončilo. Aj keď v Číne praskla prvá realitná bublina a ceny išli dolu, kým si človek kýchol, už zase rástli. A aj keby prasklo týchto bublín viac, ceny bytov vo veľkých mestách neklesnú. Naopak. Môže ich to vystreliť hore. Všetci uvidia ,že padá realitný trh a mestá ako Šanghaj budú považovať za bezpečné miesta, kde ceny nespadnú. No dobre, ale teraz už tak trochu špekulujem.
Čo som vlastne chcel povedať? Že jedno číslo mi otvorilo oči a ja som si uvedomil, že Číňania sa vedia rozprávať aj o iných veciach. Ale nie je na to čas. Pretože na vlastné oči videli, ako tento vlak už mnohým ľudom ušiel doslova pred nosom. A oni nechcú spraviť rovnakú chybu, lebo bez peňazí je človek žiaľ holý a zraniteľný.
