Archeológovia sa preto rozhodli, že ich pred zničením ešte preskúmajú. Neboli to totiž obyčajné kopce, ale mohyly navŕšené nad hrobmi dávno zosnulých ľudí.
V Rakúsku a Maďarsku sú takých mohýl stovky, aj v okolí Bratislavy ich je dosť. Vidieť ich dodnes – napríklad v Dedinke pri Dunaji na jednej z nich postavili kostol, aby ho vyvýšeninou ochránili
pred dunajskými záplavami.
Kult býka, známy aj z antických krajín Blízkeho východu, ani v bratislavských mohylách nestratil na pôsobivosti.
Keď archeológovia otvorili prvú mohylu, ukázalo sa, že vnútri stojí zrub, príbytok mŕtveho, ktorého spopolnili na veľkej vatre. Vnútri boli desiatky čudných nádob – niektoré mali býčie rohy, z jednej trčali ľudské ruky sputnané reťazou. Bola medzi nimi aj zvláštna soška, čosi ako stonožka, ale za každým párom nôh s kravským vemienkom. Na niektorých nádobách boli namaľované pohrebné výjavy také, aké poznáme napríklad zo starovekého Grécka z trójskej vojny. Boli tam vyobrazené súboje na počesť mŕtveho, boxujúci pár, tancujúci čarodejník (šaman), súboj jazdca s býkom, ľudia, ktorí hrajú na lýre, iní, čo tancujú, psíča, rôzne symboly, slnečné vtáčiky, ale aj čosi celkom jedinečné: žena, ktorá stojí na vrcholci jedle a naťahuje ruky k nebu.
A ten istý výjav sa našiel aj na nádobe nájdenej v Réci neďaleko Senca, ale aj vyrytý na bronzovom kovaní objavenom až v ďalekom Poľsku.
To nemôže byť náhoda, ale bude to nejaký príbeh, ktorý poznali ľudia na obrovskom území. Čosi ako rozprávka, mýtus, možno náboženský motív.
Aká škoda, že mu nerozumieme. Keby sme vedeli, o čo ide, aspoň trochu by sme nazreli do duševného života ľudí, ktorí u nás žili pred takmer tromi tisícročiami.
Rozprávanie je dostupné aj ako podcast na:
