Nemám rád komunistov. Svokra je odjakživa veriaci človek, nikdy nebola v KSČ. Pravidelne aj za socíku chodila do kostola. Ale keď jej manžel začne rozprávať o komunizme v superlatívoch, ako správna žena sa zrazu postaví na jeho stranu a nedá na toto zločinecké zriadenie dopustiť.
Do kolien ma dostávajú nasledovné argumenty:
1. Za socializmu mal každý prácu.
Môj komentár: Áno, je to takmer pravda. Napríklad môj biologický otec (nech je mu zem ľahká) s tým vedel poriadne vybabrať. Zamestnal sa ako sanitár. Po týždni sa hodil na maródku a pol roka bol PN. Potom ukončil PN-ku a vzápätí dal výpoveď. A znova sa zamestnal... A tak to robil celý život. Takže nebol príživník a svojou „aktivitou“ plne podporoval komunistický postulát plnej zamestnanosti.
2. Za socializmu neboli vraždy, narkomani ani iná kriminalita.
Môj komentár: Ale boli. A kriminalita bola podobná tej dnešnej. Možno odstrašoval trochu trest smrti, ale to asi nebolo podstatné. Najdôležitejšie na tomto zdaní „nekriminality“ bolo to, že sme o tom, čo sa skutočne stalo, neboli vôbec informovaní. A žilo sa nám preto lepšie? Určite nie. Je pravda, že dnes sa správy – hlavne na komerčných TV - podobajú skôr na čiernu kroniku...
3. Za socializmu sme mohli slobodne cestovať.
Môj komentár: Mohli, ale len tí rovnejší medzi rovnými. Tá vyvolená kasta komančských pohlavárov a ich prisluhovačov. A obyčajný človek mal problém dostať devízový prísľub a vycestovaciu doložku aspoň do Jugošky. Ešteže dnešní mladí ľudia ani netušia, čo to vlastne je.
4. Za socializmu nebola korupcia.
Môj komentár: Ale bola. A ešte v širšom meradle ako je to dnes. Spomínate si, ako ste chodili na úrady a k lekárom s plnými obálkami, v tom lepšom prípade s fľašou kvalitného zahraničného alkoholu (aj za tú ste museli dať v obchode úplatok)? A pýtate sa, prečo sa ani dnes situácia nezmenila? No jednoducho preto, lebo toto sme si do dnešných dní priniesli práve z tých 40 rokov prežitých v tom ospevovanom socializme.
5. Za socializmu sme mali všetko, čo sme potrebovali.
Môj komentár: Mali, ale opäť len tí vyvolení. Dlhočizné rady na toaletný papier, mandarínky, pomaranče, banány, poradovníky a poukazy na autá. A pamätné, dnes už legendárne bitky v bratislavskom Tuzexe, keď dostali rifle. A ja som si takto vybojoval svoje prvé texasky značky Wrangler. Dúfam, že to admin nebude považovať za skrytú reklamu.
A takto by sa dalo ešte dlho pokračovať.
Nemám rád komunistov. Asi prestanem chodiť v sobotu na záhradu...
