Aj vo Vašej spoločnosti poklesli štatistiky predaja? Môže za to kríza. Zhoršila sa ekonomická situácia Vašej firmy? Tak šup - rýchlo siahnite k úsporným opatreniam. Rušíte odmeny, decimujete sociálne programy, prepúšťate nadbytočných ľudí, prikladáte nové pracovné úlohy tým, čo ostali? Všetci to uznajú, veď je kríza.
Majstri krízového manažmentu sa predbiehajú v krízových opatreniach. Uťahujeme opasky, škrtáme, prepúšťame, utlmujeme výrobu nepredajných produktov, predávame pod cenu, ... Kdesi som sa dočítal, že z tohtoročných absolventov škôl si nájde prácu pravdepodobne len každý tridsiaty.
Niekto tam kdesi v Amerike, či v Nemecku by mal už konečne čosi vymyslieť, nech sa už toľko netrápime. Veď dokedy máme žiť takýmto spôsobom? Prežijeme vôbec túto krízu? Dočkáme sa, kým skončí?
Tí, čo podliehajú mýtusu "nedá sa, lebo je kríza", dobrovoľne páchajú postupnú bolestivú samovraždu.
Ak chceme vidieť aj nejaké pozitívne svetlo na konci tohto tmavého a depresívneho tunela, mali by sme sa pozrieť aj na iné aspekty krízy.
Kríza v našich mysliach. Naša myseľ je príliš často naprogramovaná tak, že za svoj neúspech viníme niekoho iného, len nie seba samého. Skutočnosť je však taká, že v tomto období krízy trh prestal akceptovať naše produkty, služby, prípadne našu pracovnú silu, pretože ich nepotrebuje v ich terajšej podobe. Znamená to zamyslieť sa nad tým, či sme schopní vymyslieť nové produkty, naše služby inovovať a poskytovať tie, ktoré zodpovedajú potrebám našej doby. Naša pracovná sila môže byť náhle žiadaná. Ale iba vtedy, ak prestaneme čakať, kým nás zamestnávateľ pošle na jazykový, počítačový, či iný kurz. Naša kvalifikácia by mala byť našim vlastným záujmom. Nekvalifikovaní jednoducho nemáme cenu. Mali by sme si byť vedomí, že z krízy musíme vyplávať predovšetkým vlastnými silami a nečakať na riešenia od kohosi vonku.
Kríza odbytu. Nepredáva sa? Namiesto utlmovania výroby a prepúšťania ľudí by sme mali premýšľať nad tým, aké nové spôsoby a techniky predaja používajú tí úspešnejší. Mali by sme práve v tomto období sústrediť svoju pozornosť na rozvoj všetkých schopností a zručností našich ľudí. Mali by sme posilňovať ich ekonomické povedomie, manažérske zručnosti kľúčových pracovníkov a pod. Lebo oni sú tí jediní, čo môžu firmy, či aj celú spoločnosť vyviesť von zo súčasnej krízy.
Kríza hodnotová, morálna. Prehliadame, ak ktosi dosiahol svoj úspech nezákonným spôsobom. Sme svedkami prípadov, ako ktosi vyštudoval za podivných okolností a v podozrivo krátkom čase. Hádam každý z nás vie o prípade, kde je ktosi na vedúcej funkcii napriek tomu, že mu chýba intelektuálna a manažérska vyzbroj. Stačil mu na to vplyvný známy. O korupcii všade okolo nás vieme hádam všetci, len sa bojíme na ňu poukázať. Nedôverujeme polícii, súdom, či politikom. V tichosti sledujeme, ako pred našimi očami odtekajú neskutočné sumy peňazí do vrecák špekulantov, úradníkov, či mocných ľudí tejto doby. Môj známy mi kedysi spomenul príhodu z divadla v nemeckom Norimbergu, kde polovica ľudí opustila predstavenie v okamihu, ako sa medzi divákmi objavil podnikateľ, namočený do korupčného škandálu. U nás zatiaľ v istej inštitúcii po prepuknutí korupčného škandálu namiesto potrestania vinníkov hľadali toho, kto "vyniesol" informáciu, vedúcu k tomu škandálu. Mali by sme veľa premýšľať nad hodnotami, podľa ktorých chceme aj žiť. Tie by sa mali dostať do nášhosúkromného aj profesionálneho života. Mali by sme ich vštepovať našim deťom a mali by sa uviesť do života aj vo firmách, ktoré chcú úspešne prežiť krízu.
Prečo je zvyšovanie kvalifikácie, systematické investovanie do rozvoja manažérskych zručností kľúčových pracovníkov, ako aj veľmi vážne opätovné formulovanie hodnotových princípov a ich uvedenie do firemného aj súkromného života také dôležité? No najmä preto, aby sme boli pripravení reagovať na prvé signály, keď sa na celosvetových trhoch bude chýliť ku koncu globálnej ekonomickej krízy.
