Asi som nechápavý a nerozumiem všetkým kalkuláciám a rečiam o tom, ako musíme my všetci ospravedlniť a omilostiť Smer II. Lebo ani po absorbovaní Dobrej voľby a umiernených, Hlas zatiaľ nebude ničím iným ako klonom Ficovho Smeru. Ak niekto tvrdí, že Smer bude vládnuť s fašistami, tak v tej rovnici evidentne nepočíta s Hlasom ako s kľúčovým politickým hráčom. Tak načo potom tie kalkulácie?
Ak sa Hlas pridá k Smeru a fašistom, tak to bude preto, lebo inak sa nebude môcť dostať do vlády. Teda nebude vedieť vytvoriť inú koalíciu s demokratmi, ktorá by mala v parlamente väčšinu. Okrem toho, že Hlas je stále len odnož Smeru, nezabúdajme na to, že 60 % voličov Hlasu nemá problém s Ficom a želá si spoluprácu s ním a 40 % voličov Hlasu absolútne vylučuje spoluprácu s Ficom. Toto je smrtiaca politická schizofrénia Hlasu, ktorú žiadne nadbiehanie okolia Hlasu nevylieči.
Na problém s Hlasom a ohrozením demokracie treba pozerať inak.
1) Občan, teda volič nemá nič z tejto neustálej politickej kombinatoriky o spájaní a vylučovaní podľa aktuálnych preferencií namiesto diskusie, čo treba urobiť a kam smerovať Slovensko. Prepadajú sa nielen politické strany, ale hlavne krajina ako taká a vo všetkých oblastiach. Tempo pádu sa zrýchľuje a ak nič neurobíme, čaká nás drvivý dopad a výbuch ako pri meteorite.
2) Mnohí voliči a bohužiaľ aj niektoré média sú veľmi prísne (oprávnene) na pravicové strany a to, čo neodpustia im, bez mihnutia oka prepáčia metastázam Smeru a ešte to vydávajú za nevyhnutný pragmatizmus. Nad tým neplačem, len konštatujem objektívnu realitu dôležitú pre ďalšie úvahy. Rehabilitovať Hlas bez splnenia podmienok znamená podstúpiť ťažký morálny kompromis.
Veď Hlas nevie ani len dokladovať, z čoho financuje svoje aktivity a stranícky papalášizmus ich vrcholových predstaviteľov. Jeho bezdôvodným omilostením sa ale 30-ročný problém defektnej slovenskej demokracie nijako nevyrieši. Naopak, akceptovaním Hlasu a ďalšou kompromitáciou stredopravých strán sa nástup fašistov a hnevu ľudu len oddiali o pár mesiacov, či rokov. Nasledovať bude totálny rozvrat a po ňom ešte väčší triumf FAŠISTOV. Už to v dejinách raz tak bolo.
3) Jediná šanca pre záchranu a posilnenie demokracie je mať rovnaký meter na všetkých. Zlodeja nazývať zlodejom, hochštaplera hochštaplerom, vzdelávať politikov aj občanov. Demokracia je o konkurencii aj o cyklickom skladaní účtov. Musí platiť padni komu padni. Nikto nesmie mať vo vienku mesiášsky prsteň a pocit nenahraditeľnosti.
Podobne ako v prírode podľa Darwina, aj v politike musí platiť, že neprežijú tí najsilnejší, ale tí najadaptabilnejší. Teda tí, ktorí dokážu reagovať na potreby občanov a súčasne svojou aktivitou ovplyvniť ich hodnotový rámec a samotné potreby. Úlohou politikov nie je len uchopiť moc a používať ju, ale hlavne formovať spoločnosť.
4) To o konkurencii a schopnosti adaptovať sa platí aj v biznise, nielen v politike. Nokia mala 37 percentný podiel svetového trhu s mobilmi, Zaspala a podcenila nástup smartfonov a bola mimo hru. Dnes už v tomto segmente nie je ani len hráčom. Hlas, Smer, ale aj viaceré pravicové strany, ak sa poriadne neočistia, nezadaptujú a nezachytia spoločenské trendy, musia skončiť rovnako ako HZDS, odumretím.
Inak sú len umelo udržiavané pri živote a vypúšťajú toxíny ako pleseň zabudnutá na chlebe a tým trávia celú spoločnosť. Toto vytvára podmienky pre vládu fašistov, nie odmietnutie Hlasu pravicovými stranami. Veď práve preto sú pravicovými (stredopravými) stranami, lebo nie sú sociálnou demokraciou.
5) Najväčším problémom Slovenska je to, že od pádu komunizmu sa nám nepodarilo vybudovať jedinú štandardnú stabilnú demokratickú stranu s demokratickými procesmi a demokratickou diskusiou vo vnútri strany. KDH k tomu malo blízko, ale niekde sa stratilo pred cieľom.
Naše politické strany sú prevažne len marketingové, pôvodne privatizačné a dnes biznisové projekty, ktoré fungujú za účelom dosiahnutia zisku. Komunistický politický monopol nepočítam za politiku, ale za totalitnú moc. 41-ročná pauza v praktickej demokratickej politike spôsobila to, že mnohí politici ani občania nechápu, čo je to a ako by mala fungovať demokratická politika.
Ako z toho von?
Nebude jednoduché vybudovať štandardné politické strany s jasnými hodnotami a dlhodobým politickým kurzom. Sám to ako člen mladej demokratickej strany cítim v každodennej praxi. Ale inú cestu nemáme. Buď do svojej slobody a demokracie dozrejeme, alebo sa zmierime s tým, že nám sem nejaký režim niekto dosadí zhora. Demokracia je totiž už z definície systém, ktorého sila pramení zdola.
Tak, ako sa nedá demokracia zvonku nasilu implementovať vo všetkých kultúrno-civilizačných podmienkach vo svete, tak aj u nás musíme do demokracie dorásť sami a zdola. Politici a systém vzdelávania tomu musia napomáhať, ale nakoniec tam musia dospieť aj občania.
Akceptovať Hlas ako čistého demokratického partnera bez toho, že by sa sám očistil a dištancoval od vlastnej minulosti, je pre občanov aj stredopravé strany rovnaká chyba ako paktovať s fašistami alebo komunistami. V takýchto hybridoch vždy nakoniec zvíťazí to zlé.
Autor je predseda strany ODS - Občianski demokrati Slovenska, ktorá je súčasťou spoločného volebného zoskupenia "Maďarské fórum. Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana".
