Pri našom postoji k vojne na Ukrajine ide predsa v prvom rade o nás, o Slovenskú republiku. Celá vládna koalícia sa snaží nastoliť falošnú dilemu, ako keby sme poukazovaním na nelegálnosť ruskej agresie a podporou Ukrajiny uprednostnili Ukrajinu pred Slovenskom. Toto je najväčšia lož, ktorú kolaboranti s Ruskom šíria.
Zabúdajú na to, že medzinárodné spoločenstvo plne anulovalo Mníchovskú dohodu a v prípade ČSR (SR) aj Viedenskú arbitráž. Len vďaka tomu sme mohli obnoviť náš štát v medzinárodne uznaných hraniciach. Obhajovaním práva Ruska na vedenie agresívnej vojny a násilnej zmeny hraníc podkopávajú základnú existenčnú podmienku nezávislej a zvrchovanej Slovenskej republiky. To nie je je prejavom suverénnej politiky, ale zrady existenčných národnoštátnych záujmov.
Pellegrini v postoji k pomoci Ukrajine otočil o 180 stupňov. Zdôvodnil to zmenou vojenskej situácie za posledný rok. Lenže situácia sa nezmenila! Rusko je stále agresor a nevie vojensky zvíťaziť. Ruská agresia nemá vojenské riešenie a kto chce mier, musí apelovať na Rusko, aby upustilo od agresie, zastavilo boje a zasadlo k rokovaciemu stolu. Koniec ruskej agresie je cesta k mieru. Na tomto predsa nič nezmenila neúspešná ukrajinská protiofenzíva.
Za rok sa situácia na Ukrajine zásadne nezmenila, ako to nesprávne tvrdí pán Pellegini. Ale zmenil sa Pellegrini, ktorý dnes chce na Slovensku presadzovať kolaborantský nacizmus v naivnej viere, že tým sa zapáči ruskému agresorovi a uchráni Slovensko od budúceho ruského útoku. Nič viac zbabelé a protislovenské si neviem predstaviť.
