Predslov
Je čas vrátiť sa ku koreňom. Na Slovensku máme síce formálne inštitúcie demokratického a právneho štátu. Ale tie majú na oko aj krajiny ako Rusko, Irán, či Severná Kórea. Chce sa Vám žiť u Kima? Mne nie. Mali sme tu vôbec niekedy demokraciu od pádu komunizmu, alebo sme zažili zatiaľ len jej imitáciu?
V nasledujúcej sérii článkov sa pokúsim vyprovokovať diskusiu a zarámovať odpovede na základné otázky, ako kam Slovensko patrí, ako by malo fungovať a prečo by nás to vôbec malo zaujímať.
Sme Západ alebo Východ?
Je tesne pred voľbami a mnohí šialenci a populisti otvárajú otázku nášho členstva v Európskej únii a NATO. Ale majú vôbec nejakú alternatívu? Uvedomujú si, že by to mohol byť aj koniec samostatnej existencie Slovenska. Rozumejú tomu, že vystúpenie z EÚ a NATO by mohlo viesť k obrovskej biede a ďalšej vlne vysťahovalectva?
Nacionalisti a neonacisti tvrdia, že Európska únia je len nejaké obchodné spoločenstvo. Socialisti slovenskej národnej odnože vnímajú Európsku úniu ako pokladničku na financovanie ich sľubov a hlavne nezmyslov.
No Európska únia je v prvom rade najúspešnejší mierový a zjednocovací projekt v dejinách Európy, ak nie vo svetovom merítku. Myšlienka rozmanitej, ale slobodnej a spoločnej Európy po skončení najstrašnejšej vojny v dejinách dosiahla obrovský úspech.
Sme v najťažšej kríze od druhej svetovej vojny. Máme za sebou pandémiu, ktorá si vypýtala desaťtisíce a na celom svete milióny obetí. Prvý raz v živote sme videli aj vo vyspelých krajinách masové hroby a scény a ako z lacného hororového filmu.
No najviac zasiahla pandémia covidu spoločenskú sféru a rozložila súdržnosť našej komunity. Normálne je, že v ohrození sa krajina zomkne. Tento inštinkt funguje aj na úrovni spoločenstiev hmyzu. Teraz sa však stal opak. Virtuálne sociálne siete, pohodlný komfort, absencia osvietených lídrov a egoizmus davu zradikalizovali spoločnosť a tá začala strácať pud sebazáchovy.
V susednej Ukrajine zúri skutočná vojna so všetkým zlým, čo vojna prináša. Vo zvyšku Európy zúri myšlienková vojna. Nezostávajú po nej rozbité mestá a obce, ale aj ona má devastačný účinok na spoločnosť.
Už Štefánik a jeho súpútnici snívali o novej, spolupracujúcej Európe. Po skončení studenej vojny neprotestovali ani zarytí komunisti. Na západe ich čakali kalichy plné opojného nektáru. Nechceli už asketizmus servírovaný ideológiou a vlastnou neschopnosťou ponúknuť niečo lepšie.
Najväčšou hodnotou Európskej únie a nášho členstva v nej nie sú obchodné podmienky a eurofondy, ale bezpečná a zjednotená Európa.
Nezabudnime, že opakom zjednotenej a silnej Európy by bola slabá a roztrieštená Európa. Zatiaľ sme súčasťou najsilnejšej ekonomiky sveta s obrovským ekonomickým aj spoločenským potenciálom, ktorý treba využiť práve teraz.
Najväčšou hodnotou Európskej únie a nášho členstva v nej nie sú obchodné podmienky a eurofondy, ale bezpečná a zjednotená Európa. Bezpečnosť obyvateľov Európskej únie je najvyššou hodnotou, ktorú máme. Bez bezpečnosti nie je možná ani dlhodobá prosperita.
Izolované a bezbranné päť miliónové Slovensko v globálnom svete ekonomicky ľahko nahradí aj menšie ázijské mesto. Sme unikátna krajina s unikátnymi ľuďmi, unikátnou kultúrou a dedičstvom. Ale vieme vyniknúť len vo väčšom celku, kde budeme rešpektovaným partnerom. Alebo môžeme byť sami a zmeniť sa na krajinu novodobých drotárov a emigrantov.
V čoraz prepojenejšom svete dokážeme svoje záujmy najlepšie chrániť a presadzovať v rodine priateľských krajín vyznávajúcich spoločné hodnoty. Členstvo v Európskej únii je preto existenčný záujem Slovenska.
Budúcnosť našej krajiny je v integrácii a nie v izolácii. Naše firmy musia byť zároveň úspešné európske firmy. Ak budeme spoľahlivým a aktívnym členom kolektívnej obrany, aj naša bezpečnosť bude lacnejšia a pevnejšia.
