Dennik Sme na svojom portáli prináša informáciu o vyšetrovaní podozrení zo zneužitia prostriedkov Európskej únie z éry, keď Richard Raši riadil vo vláde digitalizáciu. Konkrétne má ísť o predražený tender na podporu kybernetickej bezpečnosti za 44 miliónov eur. Je to obrovská suma. Ale sú to odrobinky v porovnaní s celkovou hodnotou smeráckej elektronizácie a digitalizácie verejnej správy za viac ako miliardu.
Tá ani poriadne nefunguje. Skutočná hodnota dodaného diela je desaťnásobne a niekde možno aj stonásobne nižšia. Ale nikomu sa nič nestalo. Tentoraz majú aktéri možno smolu. Do vyšetrovania sa zapojila európska prokuratúra a tá v prípade potvrdenia podozrení určite nepoužije § 363 Trestného poriadku. Aj keď miliardové ryby môžu asi spávať v kľude, je tu šanca, že aspoň táto menšia uviazne v protikorupčnej sieti.
Aj tento konkrétny a relatívne menší prípad prináša obrovské podozrenia. Prišli na ne pracovníci NKÚ pri hĺbkovej kontrole utajovaných projektov a podali trestné oznámenie. Nepoznáme podrobnosti, lebo obstarávanie sa malo diať v utajenom režime. Išlo vraj o bezpečnostné záujmy štátu. Richard Raši (Hlas - SD) sa od všetkého dištancuje a hrá obohratú pesničku o troch opičkách, ktoré nevidia, nepočujú a nerozprávajú. Má však nespochybniteľnú politickú zodpovednosť. Je to už tretí funkcionár strany Hlas - SD, nad ktorým sa vznášajú mraky podozrení.
Títo sociálni demokrati ešte pred svojím naklonovaním z materského Smeru vytrvalo bombardovali občanov propagandou, ako sa starajú o ich istoty. Zdôrazňovali, že nebudú privatizovať, lebo nie sú Gorily.
Ľuďom omrvinky, svojim a sebe milióny
Veď prečo by to aj robili? Pochopili, že štát a občania sú prakticky nevyčerpateľný zdroj trvalých bočných príjmov. Privatizácia je v porovnaní s týmto len epizóda, ako bola zlatá horúčka na Aljaške. Pár šťastlivcov našlo zlaté nugety, pár sa chvíľu priživilo na ošiali okolo toho a bublina spľasla. Zato národ a včely sú podľa starého Pichandu z Tisícročnej včely večné. Stačí sa prisať na občanov a oni budú platiť celé generácie za to, o čom ich politici presvedčia, že to občania potrebujú.
Dnes, keď nie sú predstavitelia Hlasu-SD a Smeru-SSD vo vláde, tak doslova ženú ľudí na smrť svojím nezodpovedným prístupom k pandémii koronavírusu. Asi to nie je trestné a s morálkou nikdy nemali problém. No hlavne občanom sľubujú hory doly. Vraj oni by rozdávali miliardy, ktoré nemáme, aby pomohli občanom. Len im treba dať okamžite hlas, aby sa vrátili ku korytám, pustili na slobodu svojich kamarátov, ktorých pri rabovaní už chytili a mohli znova nasávať z verejného.
Keď boli pri moci, tak sa zmohli napríklad na valorizáiu dôchodkov či rodičovských príspevkov o eurá a centy. Dnes sľubujú stovky eur. Hoci sa firma bráni a nesúhlasí so zisteniami NKÚ, ten konštatuje napríklad, že za likvidáciu obalu bežného HDMI kábla dodávateľ fakturoval 84 eur. Kábel aj s obalom kúpite za 3,50 eur. Za inštaláciu monitora a likvidáciu obalu 420 eur. Podľa kontrolórov z NKÚ "išlo o štandardný monitor k PC, ktorý nevyžaduje žiadnu osobitnú inštaláciu,". Ten monitor, na ktorý teraz pozerám pri písani blogu, nestál ani polovicu tohto "balného".
Čo by za takúto brigádu dalo takmer 700 tisíc občanov pod oficiálnou hranicou chudoby, ktorí na celý mesiac nemajú ani polovicu z tejto sumy. Tí si nemôžu dovoliť instagramové fotky v luxusnom športovom oblečení na bicykli, ktorý možno stál ich desaťročný príjem. Smola. Ak ste v správnej firme a máte dobré vzťahy s tými správnymi sociálnymi demokratmi, za jedno zapojenie kábla do zástrčky máte na mesiac zarobené.
Najväčšou hrozbou pre občanov je, keď sa niektorí politici začnú starať o ich bezpečnosť
Hore uvedená zákazka je len jedna z mnohých. V bežnej výrobe sa marža pohybuje rádovo v percentách. V prípade služieb, softvéru alebo napríklad legálneho obchodu so zbraňami ide o desiatky percent. Predstavitelia smerohlasu v štáte objavili doslova bezodnú zlatú baňu. Stačí všetko riadne zdôvodniť, zahmliť a utajiť. Občanom potom treba zalepiť oči nejakými obedmi pre deti zadarmo alebo vlakmi zadarmo pre dôchodcov. A marže môžu ísť do stoviek percent. Občan to zaplatí.
Bezkonkurenčne najlukratívnejšie sú zákazky v oblasti bezpečnosti a najmä tej neviditeľnej a nehmatateľnej. A teda nemerateľnej. Je až neuveriteľné, čo všetko sú najmä politici smerohlasu schopní povymýšľať. Ale ani ostatní politici nie sú úplne imúnni. Mnohí ľudia zrejme vstávajú každé ráno s ťaživou otázkou "Čo by sme dnes mohli urobiť pre bezpečnosť občanov, kde by sme si mohli odliať ?".
Problém je, že my naozaj potrebujeme aj pocit bezpečia. Strach a pocit neistoty sú jedny z najsilnejších emócií a motivátorov ľudského konania. Stačí ich trocha priživovať. V panickom strachu racionalita a pozornosť ku kontextu ustupujú do pozadia. Projekty je treba len vymyslieť, dobre utajiť a v tichosti realizovať. Tu je skutočný slovenský Klondike. Marže sú zrazu v neuveriteľných stovkách až tisíckach percent. Realizujú sa bez súťaže, v utajenom režime a teda aj bez dozoru verejnosti a bežnej kontroly.
Spisy vyplavujú, že pre nominantov sociálnych demokratov vo verejných funkciách boli mesačné prilepšovacie paušály vo výške desaťnásobku ich legálneho platu a tridsať násobku priemernej mzdy bežnou vecou. Teraz začíname vidieť, prečo niekto tieto korupčné paušály vyplácal a že naozaj mal z čoho. Toto všetko je ohrozené nejakými vyšetrovateľmi, ktorí zabudli, kde je stranícky sever.
To predsa stojí za poriadny cirkus o porušovaní ľudských práv, porušovaní súkromia gaunerov, ohrození právneho štátu. Stojí to aj za odpútavanie pozornosti úmyselným burcovaním ľudí voči protipandemickým opatreniam a ich hnaním doslova na smrť. Dokonca aj takými lídrami, čo verejne popierajú chorobu a odmietajú očkovanie a v súkromí priznávajú, že je to ťažká choroba, pri ktorej prišli skoro o život. Aj takáto lož a kampaň prispeje k výslednému efektu. Tým je za každú cenu destabilizovať štát a zabrániť úplnému vyšetreniu organizovaného pľundrovania našej krajiny.
Tým, čo dostávajú napríklad šampanské za 150 tisíc za to, že podporia nejakú legislatívu, toto vyhovuje. Koniec koncov, tú legislatívu aj potrebujeme, aby zamedzila daňovým únikom. Len by sa na nej nesmeli nabaľovať utajení kamaráti. Výnos z takejto ochrany je nakoniec nižší ako náklady na jej zriadenie. Čo iného čakať od funkcionára, ktorého okolie doslova zlikvidovalo tisíce hektárov našich lesov? Alebo čo čakať od kriminalistov, ktorí vypaľovali neplatičov daní? Svoju misiu pochopili tak, že podvodníci nekradnú dane patriace štátu, ale ich mimoriadne príjmy, ktoré nebudú musieť priznať.
Bez mimoriadnych protimafiánskych opatrení a očisty štátu sa to nezmení
Žiadne vyšetrovanie až po spáchaní zločinov neodhalí všetky jeho aspekty a individuálne prejavy. Najmä, ak v systéme, teda v polícii, prokuratúre a na súdoch je množstvo politických nominantov a kolaborantov. Tí spoločne s ich politickými sponzormi vytvorili úplne nový, alternatívny politický systém k demokratickému ústavnému zriadeniu. Dôležitá je prevencia a tá úplne zlyhala.
Do kľúčových pozícií si dosadili svojich ľudí, ktorí sú im zaviazaní alebo sa už namočili a sú vydierateľní. Inštitúty právneho štátu, ktoré sú za normálnych okolnosti garanciou zachovania demokratického režimu, sa stali zbraňami na jeho odstránenie. Nezávislý a neodvolateľný generálny prokurátor sa rozhodol, že sa bude správať ako politik, bojovať o priazeň davov a koncentrovať na základe popularity moc. Cez túto moc výrazne ovplyvní, doslova ovládne celú prokuratúru, ktorá má dozerať nad zákonnosťou v štáte. Teraz len on určuje, čo je a čo nie je zákonné. Kto ovláda takéhoto prokurátora, ovláda celý systém.
Sudcovia sa stali nezávislými a to aj od zákonov. Môžu prakticky všetko, ich vlastná samospráva je slabá a tiež ovládaná vonkajšími faktormi a tlakmi. Policajti celé roky kariérne rástli na základe straníckych nominácií a servility k politicky dosadeným nominantom na riadiacich funkciách. Aj preto chalupári na nezákonne uniknutých nahrávkach diskutovali, že je dôležité, aby svedok Kaliňák vypovedal tak, že to nie systém a organizovaná skupina si dosadili svojich ľudí, ale nebohý generál Lučanský. Aj on bol súčasťou systému, len sa už nevie brániť, aby uviedol na pravú mieru svoje miesto v systéme.
Aby sme sa z tohto marazmu dostali, bude to chcieť viac ako jedno volebné obdobie a sústredené úsilie politických elít. Tie zatiaľ príliš nevidno. Máme politické špičky, ale nazvať ich elitami je nemožné, nech znížime latku akokoľvek. Potrebujeme hlbokú reformu celého bezpečnostného a štátneho aparátu. Situácia je tak zlá, že na začiatok je nutné prijať niečo ako balíček mimoriadnych a na prvý pohľad aj nedôstojných opatrení. Inak systém ani len neočistíme a na nejaké kvalitatívne zmeny môžeme zabudnúť.
Súrne potrebujeme zásadne prekopať systém bezpečnostných previerok a vrátiť mu kredibilitu. Musíme vrátiť do štátneho aparátu princíp profesionality a samoočisty. Nad to treba vybudovať systém vonkajšej kontroly v podobe generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov a posilnenej parlamentnej kontroly.
Je treba nanovo vymedziť úlohy a pravidlá ich plnenia pre spravodajské zložky. Políciu treba nastaviť a štruktúrovať pre potreby štátu a občanov a nie politických špičiek. Prokuratúru treba transformovať z monokratickej organizácie na systém štátneho zastupiteľstva. V súdnej reforme sa venovať hlavne kvalite súdnictva, jeho transparentnosti a integrite sudcov, ako presunom škatúľ.
Nakoniec si treba uvedomiť, že všetko toto sú len inštitucionálne a štrukturálne predpoklady pre zmenu Slovenska k lepšiemu. Všetko to bude stáť a padať na našom odhodlaní žiť v demokratickom a spravodlivom štáte a na miere tolerancie občanov k podvodníkom, populistom a eskamotérom. To je plán obnovy nášho spoločenstva minimálne pre jednu generáciu.
Zdroj foto: Richard Raši/facebook
