Nie som právny expert a ušetrím Vás dlhých právnych rozborov á la sudca Šamko v nerecenzovaných Právnych listoch. Ako angažovaný občan vnímam rozhodnutie Najvyššieho súdu polopate takto:
V právnom štáte, a v súlade s našou ústavou, o vine a treste rozhodujú zásadne nezávislé súdy a nie prokuratúra. Prokurátor má právo a priamo úradnú povinnosť predložiť trestnú vec na posúdenie súdu, ak dospeje k záveru, že vyšetrovanie bolo ukončené a zhromaždil dostatok dôkazov na podanie obžaloby. O jej prijatí alebo odmietnutí rozhoduje súd v súlade s Trestným poriadkom. Súd môže žalobu odmietnuť len zo zákonných dôvodov.
Prokurátor môže konať a predložiť žalobu aj s rizikom, že so žalobou neuspeje v kontradiktórnom konaní, v ktorom všetky procesné strany majú rovnaké právo predkladať dôkazy. Súd ich posúdi, vyhodnotí a rozhodne. Generálny prokurátor nemá žiadne zákonné oprávnenie konať účelovo v prospech podozrivého ani zakázať špeciálnej prokuratúre stíhať podozrivých mafiánov a politicky krytých korupčníkov. Zdržiavacia taktika a naťahovanie času generálnym prokurátorom pri rozhodovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa § 363 Trestného poriadku nemá žiadny odkladný účinok.
V právnom štáte by takéto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR malo právnu silu záväzného výkladu zákona.
Monika Tódová, redaktorka DenníkaN, vyjadrila v nadpise svojho článku presvedčenie, že toto rozhodnutie NS SR zabrzdí Žilinku. Nemal by už byť schopný pokračovať v svojvoľnom rozhodovaní v prospech podozrivých mafiánov a osôb blízkych jeho politickým sponzorom, resp. záujmovým skupinám, ktoré majú nepochopiteľný vplyv na vedenie generálnej prokuratúry.
No Žilinka už viac krát dokázal, že si myslí, že môže bez obmedzenia robiť čo chce a čo uzná za vhodné. Na Slovensku máme bohužiaľ do fungujúceho právneho štátu ďaleko. Na ten sa Žilinka rád odvoláva len v prípade svojich právne nepreskúmateľných rozhodnutí, ktoré môžu byť aj svojvoľné, lebo nikto nemá právo jeho rozhodnutia podľa § 363 Trestného poriadku preskúmavať.
Na právny štát sa radi odvolávajú aj tí politici, ktorých desiatky čisto politických nominantov čelia vážnym obvineniam z korupcie a organizovania zločinu. Na nimi politicky prenasledovaných a nezákonne stíhanných nepohodlných ľudí sa táto politici pozerajú s dešpektom. Ale podozrivých zločincov, úzko spojených s ich spôsobom vládnutia, vydávajú za politických väzňov.
Teraz sa ukáže, či sa vedenie generálnej prokuratúry podriadi záujmom právneho štátu a Ústave SR, alebo či bude aj naďalej postupovať arogantne a svojvoľne. Ukáže sa aj to, ako na to budú reagovať poslanci NR SR. Doteraz totiž pán Žilinka rád zdôrazňoval, že podľa čl. 149 Ústavy SR je absolútne nezávislý a môže si robiť čo chce. Zabúda, že výkon jeho právomocí určuje čl. 151 Ústavy SR a nadväzujúce právne predpisy.
Doteraz sa pán Žilinka tváril, že ústava mu dáva právomoci konať výlučne podľa vlastného uváženia bez ohľadu na celé znenie Ústavy SR a zákony SR. Dokonca sa aj účelovo chválil hodnotením nezávislosti generálnej prokuratúry, ktoré zverejnilo INEKO. Zamlčal ale podstatnú skutočnosť, ktorú INEKO priamo napísalo v hodnotení a síce, že neposudzuje kvalitu a zákonnosť výkonu právomocí, ale len mieru autonómie v konaní.
To čo jeden považuje za nezávislosť, môže druhý videť aj ako svojvôľu bez kontroly. Najvyšší súd SR sa jasne vyjadril, že aj nezávislosť rozhodovania a vydávania pokynov generálnym prokurátorom má svoje právne medze. Do tých treba pána Žilinku vrátiť a to čo najskôr.
Zdroj: Najvyšší súd napísal prelomové rozhodnutie k paragrafu 363. Žilinku to zabrzdí (dennikn.sk)
