Dopredu píšem, že nejdem rozoberať, prečo sa na spoločnej lyžovačke vraj pani poslankyňa Saková a Zurian vodia za ruky niekde v lyžiarskom stredisku. O príbehu sa už dozvedeli aj médiá. Upozornenie a fotografie som dostal od občana, ktorého podobne ako mňa zarazila úplne iná vec. Vzhľadom na moju vyťaženosť situáciou na Ukrajine píšem až teraz.
Pani poslankyňa Saková je dlhoročná politička Smeru, dnes preoblečená do šatu Hlas SD. Bola pri tom, keď mafia rozoberala tento štát. Dodnes sa pani poslankyňa tvári ako svätá za dedinou. Najprv sa verejne dištancovala od podozrivých vysokopostavených nominantov Smeru, dôvodne podozrivých, že sú namočení do najväčších mafiánskych a korupčných káuz. Ona vraj s tými ľudmi nič nemala, robila len svoju prácu, podozrivých takmer nepoznala.
Neskôr prevzala rétoriku svojho skutočného bossa R. Fica a jeho dvojky R. Kaliňáka. Celé mesiace počúvame od pani poslankyne, spoluzodpovednej za rozmach mafiánskeho štátu, že na Slovensku sa porušujú zásady právneho štátu a vo väzbe nemáme žiadnych mafiánov a korupčníkov, len samých politických väzňov. Odvážne chodí diskutovať do všetkých televízií, obviňuje, konšpiruje a nahadzuje kde koho. A zrazu sa pani nezaradená poslankyňa a údajne s nikým nespriahnutá politička objaví na spoločnej lyžovačke s človekom z kategórie ľudí, ktorých sa intenzívne politicky zastávala.
O špinavej politickej manipulácii či dokonca umelej fabrikácii trestných káuz za éry ficovlád by som vedel rozprávať celé dni. Jednu takú politicky motivovanú kauzu, páchanú organizovanou skupinou páchateľov s priamou účasťou konkrétnych policajtov a prokuratúry politicky a mocensky ovládanou smeráckou partičkou si užila a a stále užíva aj moja rodina. Ale takých káuz je podstatne viac. Pani Saková vždy bola súčasťou partičky, ktorá udržiavala smerácky systém pri živote. Zločiny straníckych nominantov a politické či korupčné ovplyvňovanie trestných konaní bol totiž štandard za vlád Smeru.
Konflikty záujmov Denisy Sakovej
Akokoľvek sa pani poslankyňa tvári nezávisle, väčšina jej polických vystúpení je účelové divadlo s cieľom mútiť vodu a chrániť vlastnú kožu. Jednoducho s podozrivými a stíhanými osobami je príliš úzko osobne prepojená. Zopakujme si niektoré jej pochybné kroky.
Po tom, ako kvôli bývalému policajnému prezidentovi Gašparovi musel odísť z funkcie minister Drucker a nakoniec ho z funkcie policajného prezidenta vyhodil až Peter Pellegrini, nastúpila pani Saková ako ministerka vnútra v Pellegriniho vláde. Okamžite zamestnala Tibora Gašpara za svojho poradcu. Čo jej vlastne radil? Alebo len ňu len dával pozor, aby náhodou nezabudla, že musí držať basu s partičkou? Ak dnes pani Saková hovorí o Tiborovi Gašparovi ako o politicky prenasledovanej osobe, dôvody môžu byť aj iné, než jej starosť o právny štát. V každom prípade nie je vo vzťahu k Tiborovi Gašparovi nestranná.
Denisa Saková udržiavala blízke kontakty aj s nebohým policajným prezidentom Lučanským a vyzerá to, že aj mimoriadne blízke vzťahy s bývalým riaditeľom NAKA Branislavom Zurianom, priateľom nebohého Milana Lučanského. Pod jeho vedením NAKA organizovala často až prehnane teatrálne zatýkanie veľkých rýb, ktorých sa systematicky zastávala politička Saková. Čo za hru to s nami hrali a kto má veriť, že sa títo dvaja, Saková a Zurian, spolu rozprávali celú dobu len o svojich športových záľubách?
Bola to Denisa Saková, ktorá ako ministerka vnútra spolu s bývalým policajným prezidentom Milanom Lučanským dokonca bez vedomia dozorujúcich prokurátorov zámerne rozdelili vyšetrovací tím Kuciak. A hlavne, rozdelili aj spis. Aký vplyv to malo na celé vyšetrovanie a čo sa zamietlo pod koberec sa stopercentne už nedozvieme. Milan Lučanský je mŕtvy, pani Saková vehementne bojuje za ľudské práva svojich súputnikov a Branislav Zurian je v civile a je jej blízky priateľ, s ktorým chodí na spoločnú lyžovačku. Ten sa pre istotu ešte aj stýka s pani inšpektorkou Santusovou.
Skutočným vrcholom je to, že sa pani exministerka ešte nechala aj nanominovať do špeciálnej vyšetrovacej komisie skúmajucej okolnosti smrti Milana Lučanského. Väčší konflikt záujmov si vzhľadom na vyššie uvedené informácie neviem predstaviť. Je šokujúce, že nikto ani len nezdvihol voči tomu hlas, dokonca ani z vládnej koalície.
Denisa Saková nie je nestranná politička a poslankyňa, ktorá má právo niekoho kritizovať, alebo rozprávať verejne o politickej manipulácii trestných káuz. Pani poslankyňa bola integrálnou súčasťou mašinérie, ktorá nemala problém s rozsiahlou korupciou a manipuláciou káuz na mocensko-politickú objednávku. Jej vzťahy s niektorými členmi tejto partičky sú viac než profesionálne.
