Tí, čo neustále horekujú o prepadnutých hlasoch a doslova robia antikampaň malým stranám, popierajú elementárne zákonitosti politiky a základný princíp, že aj v politike musí byť konkurencia. Slovensko ani za 30 rokov nemá jedinú štandardnú a dlhodobo stabilnú politickú stranu.
Nikdy sa tu strany neprofilovali zdola nahor a neformovali sa na ideách a hodnotách, ktoré by boli dôležitejšie, ako samotní aktéri a vrcholoví predstavitelia.
Ak máte peniaze alebo oligarchov, ktorí, aby sa dostali k moci, tak si založia politickú stranu, tak vytvoríte politickú eseročku. Ak ovládnete štát ako FIco, urobíte z nej niekoľkotisícovú akciovú spoločnosť plnú vazalov bojacich sa o svoje léno.
Niežeby aj v týchto stranách neboli kvalitní ľudia a dobrí politici. Musia tam byť, lebo inde nemajú šancu. Problém je v tom, že na Slovensku nefungujú základné pravidlá slušnosti a hranice, kde verejný záujem musí prevážiť na súkromným.
Ak by sme tu mali štandardné politické strany, ktoré by mali desaťtisíce členov, neboli by sme najviac zakonšpirovanou krajinou v Európe, nevládli a nereprezentovali by nás podvodníci, korupčníci, plagiátori a amorálni násilníci.
Tí sa vyskytujú všade na svete Ale ak sa im na to príde, musia z politiky a funkcií preč. U nás je to naopak, nielenže zostávajú, ale idú ešte aj vyššie.
Ak by zavedené strany boli demokratické a hodnotovo pevné, nemuseli by vznikať nové. Takto namiesto toho, aby sme tie nové nechali vyrásť a nechali ich prejsť testom životaschopnosti a konkurencieschopnosti, tak ich likvidujeme neustálym tlakom na spájanie sa.
Nové strany nie sú príčinou rozkladu spoločnosti a aktuálnej hrozby víťazstva mafie a fašizmu s ústavnou väčšinou. Naopak, to je výsledok zlyhania "zavedených" strán a vznik nových je reakciou na stav spoločnosti.
Keďže zavedené strany sa nevedia obrodiť sami, tlak na spájanie sa s nimi je pokrytecký a len ich udržiava pri živote. Je to ako umelo držať pri živote zbankrotovanú firmu, len to bráni zdravej konkurencii.
Celé to umelé spájanie nasilu a pod tlakom citového vydierania je vlastne jedno veľké vydieranie. Vydieranie politikov inými politikmi a vydieranie voličov politikmi. V spojenom subjekte si musia s tým, čo chcú vybrať aj to, čo vlastne nechcú.
Zle zapnutý prvý gombík pokazí všetko
Známy (analytik) ma oslovil pod mojím príspevkom na sociálnej sieti. Je z toho zaujímavá diskusia a úvaha, o ktorú sa s Vami rád podelím.
Známy: Som analytik a aktivista. A realista, ktorý by rád videl slušných politikov v súťaži uspieť. Sme na križovatke.
Ja: Slušní politici sa do politiky nedostanú tak, že sa pridajú k tým neslušným alebo k tým, ktorí opakovane sklamali občanov. Do politiky sa s nimi možno dostanú, ale už to nebudú slušní politici.
Analytik: Dosť kategorická a málo praktická definícia politiky. Ono je to podľa mňa skôr o možnosti veci meniť, ak ťa ľudia zvolia. Ak ťa nezvolia, nemáš moc veci meniť. A budeš si môcť vravieť, že si slušný.
Ja: Keď si blbo zapneš na košeli prvý gombík, celé to vyzerá zle. Keď sa pridáš k tým, ktorí dokážu veci meniť len k horšiemu, tak tam síce budeš a budeš aj meniť veci, ale k horšiemu. Politický pseudopragmatizmus a totálna dezorientácia politikov, médií a občanov nás vedie do ústavnej väčšiny fašistov a mafie. Je to pre ten prvý, zle zapnutý gombík.
Záver: Ten, kto nemá jasné hodnoty, jasný cieľ a nevie rozoznať dobro od zla, ako keby si zle zapol prvý gombík a zapínaním tých ďalších sa to nijako nezmení k lepšiemu. Problém je v tom prvom gombíku.
Slovensko má zle zapnutý prvý gombík a zapínanie ďalších pod zámienkou spájania to nezmení.
