Tesla padá voľným pádom
Robiť biznis a politiku súčasne, najmä keď verejne napádate svojich partnerov, či sa spájate s extrémistami, sa môže vypomstiť aj najbohatším ľuďom ako Elon Musk. Ten nielenže kontroverzným spôsobom a bez serióznej analýzy opravuje americký štát a spôsobuje masívne prepúšťanie a fatálne omyly. Následne po ňom súdy či iní členovia administratívy opravujú škody, ktoré napácha. Jeho spoločnosť Tesla vyrástla aj vďaka umelého ošiaľu z elektrických vozidiel, ktoré si kupovali fajnšmekri a hlavne progresívna a liberálnejšia časť populácie, citlivo vnímajúca pokračujúce globálne klimatické zmeny.
Lenže súčasná vláda USA, v ktorej má výrazný vplyv práve majiteľ Tesly, nielenže spochybňuje klimatickú krízu. Vo veľkom ruší ekologické opatrenia, odstupuje od Kjótskeho protolu, podporuje masívnu ťažbu a spotrebu fosílnych palív. Hlavným heslom sa stalo „Drill, Baby, Drill!“, voľne preložené „Ťaž koľko sa len dá!“. Ak do toho prídu Elonove arogantné vyjadrenia, neonacistické pózy, miešanie sa do vnútornej politiky a volieb iných štátov a priama podpora ultrapravicových síl, vyvoláva to pochopiteľne negatívnu spätnú reakciu.
Začína sa bojkot výrobkov Tesly v Amerike, Kanade, škandinávskych krajinách, Nemecku, ale aj vo vzdialenej Austrálii. Prepad predajov za posledné dva mesiace je ohromujúci. V niektorých krajinách poklesol predaj vozidiel Tesla aj o viac ako 70 %, v Nemecku to bolo 46 %. Poškodenie reputácie v takomto rozsahu bude dlhodobé. Naviac, Tesla už nemá exkluzivitu, na trhu je množstvo lacnejších a lepších elektromobilov.
Spoločnosť Tesla bola extrémne nadhodnotená na burze. Napríklad skutočná automobilka General Motors, mnohonásobne väčšia ako Tesla, má kapitalizáciu 48 mld. USD (14.3.), zatiaľ čo nepomerne menšia Tesla aj po prepade 30 % za posledný mesiac má trhovú kapitalizáciu (hodnotu na burze) 804 mld. USD (14.3.). Teraz táto bublina praská ako svojho času digitálna bublina dot.com. Tesla padá voľným pádom a hlavnou príčinou je strata dôvery vo firmu vlastnenú a riadenú Elonom Muskom. Celkovo od svojho vrcholu zo 17. decembra 2024 Tesla za posledné tri mesiace padla už o 48 %.
Strata dôvery v USA môže znamenať stratu zákazníkov a novú konkurenciu
Po posledných opatreniach americkej vlády voči Ukrajine a v dôsledku neustále sa meniacej rétoriky vo vzťahu ku svojim spojencom, sa niečo podobné môže stať aj s dôverou spojencov a americkým exportom zbraní. Ten je prísne regulovaný ministerstvom zahraničných vecí a Kongresom USA, ale je to aj mimoriadny zdroj príjmov amerických zbrojoviek.
Tie síce už dávno nie sú chrbticou americkej ekonomiky a tvoria len jej veľmi malú časť. Ale profitabilita a dobrá kondícia amerických zbrojoviek sa priamo odzrkadľuje v americkej národnej bezpečnosti aj v schopnosti rozumne financovať rozvoj zbrojárenských technológií a udržať si technologickú špičku. To všetko v čoraz nebezpečnejšom svete, v ktorom čoraz väčšiu úlohu hrá Čína. Tá už aj v oblasti zbrojných technológií už dávno nie je len najvýkonnejšou kopírkou už známych riešení na svete.
Spojené štáty po predstavení v Oválnej pracovni pri návšteve prezidenta Zelenského zastavili materiálnu vojenskú pomoc pre Ukrajinu. To ale mnohí z nás čakali, obávali sa toho aj Ukrajinci. Na druhej strane, Trumpova administratíva zatiaľ žiadnu pomoc pre Ukrajinu ani nemala v pláne. Došlo k zastaveniu dobiehajúcej pomoci z predchádzajúceho balíčka celkovej pomoci vo výške 60 mld. USD. Ten bol schválený po dlhých obštrukciách Republikánov minulý rok v apríli. Veľká časť z toho bola vojenská pomoc, pričom zostávalo dodať zbrane a muníciu za cca 3 a pol miliardy. Ak by Biden neváhal, tak táto pomoc by bola už dávno vyskladnená a dodaná na Ukrajinu.
No skutočný šok nastal po tom, čo USA nielen obmedzili, či dokonca zastavili výmenu spravodajských informácií a prístup k satelitným snímkam, ale zablokovali aj efektívne používanie už viacerých dodaných zbraní. Nejde len o zablokovanie prístupu k presnejšej vojenskej GPS navigácii. Veľa zariadení má v sebe kryptozariadenia na utajovanú komunikáciu a riadenie operácií.
Na spojenie sa používajú v 27 krajinách NATO rádiostanice Harris, spojenie medzi stíhačkami vo vzduchu, prostriedkami včasnej výstrahy, PVO a pozemnými riadicimi centrami ide cez dátový protokol Link-16. Tieto systémy sú bez tzv. kľúčového hospodárstva nepoužiteľné, alebo nedokážu meniť šifrovanie a stávajú sa zraniteľnými.
Podobne je tomu so stíhačkami a ich systémami rádioelektronického boja, kde sa frekvencie a charakteristiky prostriedkov protivníka často menia. K tomu sa musí prispôsobovať softvér a charakteristiky aktívnych prvkov. V prípade lietadiel F-35 Lightning II sa špekuľuje, že Američania by v nich mohli mať zabudované aj tzv. kill switche. Teda, že by Američania vedeli diaľkovo v prípade potreby vypnúť kritické systémy. Po tom, čo USA predviedli smerom k Ukrajine, ale aj po čoraz agresívnejšej rétorike, v mnohých hlavných mestách zavládlo zdesenie. Nik si síce nepripúšťa nejaký rýchly rozpad vzťahov s USA, ale 100 % dôveru už asi nemá nik.
Spojené štáty dlhú dobu tlačili na svojich spojencov a to celkom oprávnene, aby výrazne zvýšili v rámci NATO podiel na svojej bezpečnosti. Transakčne orientovaný Donald Trump tlačil na výrazné zvýšenie výdavkov európskych partnerov na zbrojenie a v zápätí hovoril, že spojenci by mali nakupovať americké zbrane a znížiť tak obchodný deficit USA. Niektoré systémy aj dlho ešte budeme musieť nakupovať od Američanov, lebo iné nie sú k dispozícii. Ale zostať silne závislí na čoraz nepredvídateľnejšom a cynickom partnerovi začínajú európski spojenci vnímať ako bezpečnostné riziko.
Poliaci masovo zbroja, v najbližších rokoch ich to bude stáť 400 miliárd eur. Veľkú časť berú od USA, zvyšok z vlastnej výroby alebo z kapacitných dôvodov aj od ostatných partnerov vrátane Južnej Kórei. Ani Američania neboli schopní rýchlo dodať požadované objemy. Predstava, že dávate 5 % HDP na obranu, vynaložíte stovky miliárd na nové Patrioty, THAAD, desiatky stíhačiek F-35 a 470 súprav HIMARS a nemáte istotu, či Vám ich niekto v kritickej situácii nevypne musí byť desivá. Aj keď sa Poliaci spoliehajú na to, že majú kontrakty priamo s výrobcom a nič im nehrozí, vedia, že to nemusí byť tak.
Poliaci zrejme už príliš veľa možností na zmenu nemajú a vzťahy s USA dlhodobo posilňujú. Preto aj nedávna účasť prezidenta Dudu na kontroverznej konferencii konzervatívcov dáva zmysel. Ostatné krajiny majú ešte čas a hlavné obranné nákupy pred sebou. Začínajú váhať a na verejnosti sa ozývajú prvé kuvičie hlasy západných politikov. Prezidentovi Trumpovi sa tak môže podariť dosiahnuť cieľ zvýšenia výdavkov a prebudiť spojencov. Avšak budíček šokom môže podobne ako Muskove výkriky na X a pred kamerami viesť k odklonu od nákupu amerických zbraní.
Nejde len o nemeckých, francúzskych a britských politikov. Nedávno sa nechal počuť portugalský minister obrany, že Portugalsko nenakúpi zamýšľané americké stíhačky F-35. Následne prišla zo strany vlády korekcia, že minister sa unáhlil a že Portugalsko len zvažuje aj iné alternatívy, ale nevylučuje nákup F-35. Podobné fámy sa začínajú šíriť aj o Fínsku. Ale zatiaľ ide skôr o fámy alebo spravodajské hry na rozhádanie spojencov. V každom prípade, pokiaľ sa bude americká administratíva správať ako slon v porceláne, tak síce popichne Európu na vyššie zbrojenie, ale americké zbrojovky až taký osoh z toho mať nebudú.
Turecko potrebuje a chce nové stíhačky
Turecko sa ocitlo v trochu odlišnej situácii. Na nákup najmodernejších amerických zbraní mohlo zabudnúť už po predchádzajúcej roztržke, aj kvôli svojej nekoordinovanej intervencii v Sýrii, či po nákupe ruského systému PVO S-400 Triumf. Turecko bolo zo strany USA vyradené z programu F-35 a dokonca aj z podpory F-16. Erdoganovi sa obštrukciami rozšírenia NATO o Fínsko a Švédsko a blokovaním vstupu Švédska do NATO podarilo odblokovať podporu a dodávky F-16. Ale to bolo maximum, čo mohlo dosiahnuť.
Aj preto malo Turecko už dlhšiu dobu záujem o stíhačky Eurofighter Typhoon, ktoré boli vyvinuté a sú vyrábané európským konzorciom firiem zo Spojeného Kráľovstva, Nemecka, Španielska a Talianska. Aj tento obchod bol dlhšie blokovaný, najmä kvôli jasnému odmietavému postoju Nemecka. Teraz by sa mohla situácia zmeniť. S exportom do krajín mimo konzorcia musia súhlasiť všetci štyria partneri v konzorciu. Spojené kráľovstvo, Taliansko a Španielsko nemajú s predajom stíhačiek Turecku žiadny problém.
Teraz prichádzajú signály, že aj postoj Nemecka by sa mohol zmeniť. Nie je to síce garantované, ale veci sa dali do pohybu a spojené kráľovstvo sa bude veľmi o to snažiť. Nemecko blokovalo predaj okrem iného aj kvôli tureckým protiizraelským postojom a pozíciou ku konfliktu Hamasu s Izraelom.
Turecko má záujem o kúpu 40 ks Eurofighter Typhoon 4. emisie (iterácie) a ich integráciu do tureckých vzdušných síl. Táto verzia je vybavená najmodernejším a špičkovým radarovým systémom AESA CAPTOR-E. Štvrtá generácia (emisia) Eurofighterov by mala byť podľa odhadov prevádzkovateľná minimálne do roku 2060. Dodávateľom pre Turecko by malo byť Spojené kráľovstvo. Podľa najnovších informácií, britské ministerstvo obrany už aj predložilo svojmu tureckému náprotivku podrobný návrh kontraktu. Turci ho teraz detailne posudzujú. Samotní Nemci chcú v najbližšej dobe nakúpiť 38 kusov týchto stíhačiek, čo podčiarkuje dlhodobú strategickú perspektívu a udržateľnosť tohto typu stíhacích strojov.
V súvislosti s rastúcou vojenskou spoluprácou medzi Spojeným kráľovstvom a Tureckom, v decembri minulého roku na leteckej základni Murted pri Ankare pristáli aj dve stíhačky Eurofighter Typhoon britského Kráľovského letectva. Tureckí predstavitelia si tak mohli ohmatať a pozrieť lietadlo priamo na mieste. Spojené kráľovstvo, ktoré už nie je v EÚ, môže zohrať kľúčovú úlohu spojky pri udržaní transatlantického partnerstva. Súčasne je lídrom koalície ochotných nielen pre podporu Ukrajiny, ale aj pre výrazné posilnenie európskej obrany schopnosti.
Turecké letectvo tak nakoniec môže dostať zelenú na posilnenie o najmodernejšie európske stíhačky a samotné Turecko na posilnenie svojich väzieb s Európou. Prípadný obchod v tomto prípade prospeje aj európskemu obrannému priemyslu.
//Edit (17.3.2025).
Podľa vyjadrenia The defence news (Canada Reconsiders F-35 Fighter Jet Deal, Explores European Alternatives ) a The Aviationist (Canada Reconsidering $13.2 Billion F-35 Purchase Amid Growing Tensions With The U.S. – The Aviationist), Kanada zvažuje prehodnotenie svojho zámeru na obstaranie stíhačiek F-35 Lightning II a hľadá čiastočnú náhradu v podobe strojov z Európy. Namiesto pôvodných 88 ks F-35 v objeme 13,2 mld USD teraz Kanaďania uvažujú o nákupe maximálne 32 kusov a namiesto zvyšných F-35 zvažuje nákup minimálne 60 ks stíhačiek JAS 39 Gripen verzia E/F od švédskej spoločnosti SAAB. Švédsko v tejto súvislosti ponúklo aj možnosť kompletácie JAS 39 Gripen priamo v Kanade, čo v prípade F-35 Lightning II nie je na základe amerických postupov možné.
