Vojnová propaganda sa od čias Goebbelsa príliš nezmenila. Režim prezidenta Putina ju iba dotiahol na vyššiu úroveň vďaka výdobytkom moderných technológií a slobodám demokratického sveta. Bez našich slobôd by Putinov režim nemohol budovať piate kolóny a šíriť masovú propagandu priamo vo vnútri ostatných krajín.
Domáce ruské publikum má uveriť nevyhnutnosti vojny
Dávam do pozornosti printscreeny jedného z mnohých ruských portálov. Sledujem ich dlhodobo. Takmer za každým obrázkom, takmer za každým článkom na aktuálnej časovej snímke jedného z nich (izvestia.ru) sa skrýva starostlivo a dlhodobo pripravovaný príbeh. Menia sa len ilustrácie a spätne sa dotvára časový kontext. Je dokonca jedno, že väčšina z nás vidí príliš očividne ich účelovosť v časovej postupnosti udalostí. Viac ako o externé publikum totiž ide o to domáce, ruské publikum. To je čoraz viac masírované s cieľom dosiahnuť akceptáciu tisícok obetí a presvedčenie o nevyhnutnosti vojny.

Kto sleduje vývoj dlhodobo vie, že toto je len vojnová hmla. Súčasná situácia je len vyvrcholením dlhodobého vývoja, ktorý trvá celé roky a dospel do kulminačného bodu. Režim prezidenta Putina a sám Vladimír Putin sa správa ako agresívne decko na ihrisku. Je frustrovaný, celú dobu kope okolo seba a nič sa nemení. Nikto nechce pochopiť, že je výnimočný, že si zaslúži všetku pozornosť a že ho treba urobiť vodcom ihriska.

Dlhodobo tvrdím, že na to, aby Rusko išlo do bratovražednej dlhej a veľkej vojny, nie je žiadny racionálny dôvod. Ukrajinský ľud nie je nepriateľom toho ruského, ani ho nijako neohrozuje. Len chce žiť po svojom. Nakoniec najväčšou obeťou Putinovej veľmocenskej mánie bude ruskojazyčné obyvateľstvo z východnej Ukrajiny. Bude chránené aj proti svojej vôli.
Legenda o chystanej ukrajinskej agresii bola živená už na jar 2021, kedy Rusko prvý krát zhromaždilo vyše 100 tisíc vojakov okolo Ukrajiny. Vodca DĽR Pušilin hovorí pre ruské médiá o chystanej agresii už celé mesiace. Nie je podstatné, či tomu veríme my a všetci ostatní okrem Rusov. O nevyhnutnosti novej veľkej vlasteneckej vojny musia byť presvedčení samotní Rusi. Ak bude podľa režimu treba, to oni majú ísť zabíjať do susednej krajiny, oni budú musieť zomierať.

Evakuácia civilistov z Donbasu, mobilizácia mužskej populácie, aktivity operatívcov GRU a pár diverzantov z radov povstalcov majú presvedčiť ruských občanov, nie nás. Preto sa k tomu pridáva reportáž o tom, ako NATO podnecuje vojnu, ako obrovsky (zatiaľ o 5 tisíc) navyšuje svoje vojská. Tie sú mimochodom na vlastnom území NATO. Ale to nebráni ruskej propagande ani slovenským vojnovým štváčom vydávať ich za okupačné vojská, ktoré sa chystajú zaútočiť. Čím a proti komu?
Medzinárodné publikum má vidieť mierotvorcu a jeho spravodlivý boj
Zatiaľ si stále myslím, že prezident Putin sa nesnaží o veľkú a dlhotrvajúcu vojnu. Dal Ukrajincom a svetu neprijateľné ultimáta na úrovni požiadaviek nacistického Nemecka v rokoch 1937-1939. Západ zatiaľ neustúpil. Prezident Putin si vypýtal príliš veľa a nedostal nič. Zašiel príliš ďaleko a musí domácemu publiku dať nejaké výsledky, aspoň propagandistický pocit víťazstva. Prípadné ľudské obete sú pre takéto režimy nepodstatné. Inak prezident Putin riskuje, že sa jeho režim zrúti rovnako rýchlo ako ZSSR alebo Caucescov režim.

V tomto štádiu to vyzerá tak, že prezident Putin potrebuje menší konflikt na východe Ukrajiny. Umelo vyvolaná vojnová hystéria, násilná evakuácia obyvateľov Donbasu vyvolaná proruskými silami, mobilizácia a výbuchy majú vytvoriť kulisu a zámienku. Nič sa nedá vylúčiť, ani veľká vojna.
Vysoko pravdepodobný je však len obmedzený prienik ruských mierotvorcov na územie Ukrajiny pod zámienkou ochrany samozvaných DĽR a LĽR. Sprevádzať ho môže akási trestná výprava voči údajným viníkom toho všetkého. Teda môžu prísť bleskové operácie a údery proti ukrajinským centrám velenia a riadenia, prípadne aj fyzická likvidácia zariadení a priemyslu, ktoré by umožnili Ukrajine znovu získať jadrový status. Zvyšok vojsk môže slúžiť len ako krycie sily, hroziace prípadným vpádom a viažuce sily a pozornosť obrancov. Ak by sa týmto spôsobom podarilo vyvolať aj pád ukrajinského režimu, bol by to bonus.
Konflikt sa stále dá odvrátiť, ale jediný, kto to môže urobiť, je prezident Putin. Bohužiaľ, zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že ten bude napínať struny na maximum. Ak pri tom prasknú, nikto nevie dať garanciu, že sa prípadný konflikt podarí udržať v obmedzenom rozsahu a s minimálnymi stratami.
Šachová partia s otvoreným koncom je plnom prúde. Nikto nevie, či sa skončí patom alebo prevrhnutou šachovnicou.