32 rokov po nežnej revolúcii Judáši naďalej sedia v justícii

Na skutočných gaunerov je slovenská spravodlivosť bezzubá. Nevieme odhaliť ani utajených milionárov na Najvyššom súde.

32 rokov po nežnej revolúcii Judáši naďalej sedia v justícii
Naša justícia je prelezená utajenými judášmi, ktorí kupčia so spravodlivosťou (Zdroj: grafika: Pavel Macko, foto: Wikimedia Commons)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Je mi to ľúto. V predvečer výročia nežnej revolúcie by som Vám rád priniesol niečo pozitívne. Napríklad, že 32 rokov po páde zločinného komunistického režimu nám konečne funguje spravodlivosť. Tá za komunistov bola nástrojom likvidácie odporcov režimu.

Režim sa zmenil, ale zvrátené pomery zostali

Najmä 50-te roky minulého storočia boli poznačené justičnými vraždami, zinscenovanými procesmi a rozhodovaním súdov podľa pokynov a potrieb komunistickej moci. Tam, kde sa to nedalo, tak sa zneužívala medicína a nepohodlných ľudí jednoducho zavreli do bláznicov. Tí, čo to prežili a vyšli von, boli už natoľko zlomení a psychicky poznačení neľudským zaobchádzaním, že ich okolie uverilo, že tam boli právom.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V 80-tych rokoch u našich protektorov v ZSSR už zúrila glasnosť a prerestrojka. Aj naše súdy sa čiastočne civilizovali. Disidentov aj naďalej zatvárali za trestné činy proti republike, ale zvyšok sa tváril, že sú nástrojom socialistickej spravodlivosti. Tých najhorších justičných korupčníkov si všemocná komunistická štátna bezpečnosť vedela postrážiť alebo aspoň usmerniť. Báli sa, aby netrčali príliš z radu a nediskreditovali vo svojej podstate zločinný režim. Pochopili, že aspoň vonkajší imidž nie je nanič.

Dnes je podľa všetkého situácia oveľa horšia. Celý štát je prelezený bezškrupulóznymi gaunermi a korupčníkmi. Neštítia sa ničoho a ani sa svojimi nezákonne získanými majetkami a životom nad svoje oficiálne pomery príliš netaja. Začína to už čerstvými absolventami a praktikantkami. Stačí sa vyspať s vplyvným politikom, alebo byť dieťa známeho sudcu či prokurátora a majú život ako v raji, Je ho súčasťou je garantovaný raketový kariérny rast.

Skryť Vypnúť reklamu

Slovensko hľadá milionára

Život často píše zvláštne príbehy. Niekedy neuveriteľná náhoda vedie k odhaleniu zločinca, o ktorom to málokto v jeho okolí tušil. Trebárs masového vraha, alebo úchyla, ktorý celé roky väznil unesené dievča, ako v prípade Nataschy Kampuschovej. Náhoda tomu chcela, že sa dozvedáme, že na Najvyššom súde SR, a zrejme nielen tam, máme v systéme ukrytých miliónárov.

V súvislosti s pokutou pre jednu banku za to, že nedostatočne bránila praniu špinavých peňazí, sme sa dozvedeli neuveriteľné veci. ČSOB dostala pokutu 1,5 milióna eur za to, že nenahlásila podozrivé finančné operácie. Išlo najmä o prevody medzi schránkovými firmami. Medzi podozrivými operáciami boli aj neuveriteľne vysoké vklady na účet ctihodného sudcu či sudkyne Najvyššieho súdu. V roku 2018 prišli na tento účet tri vklady v celkovej výške 600 tisíc eur. V júni 2018 prišlo 60 tisíc a potom 90 tisíc eur. V auguste 2018 v jedinej platbe prišlo na účet 450 tisíc eur.

Skryť Vypnúť reklamu

Za vraždu Jána Kuciaka objednávatelia podľa dôkazov vyplatili 70 tisíc eur. Desí ma predstava, koľko ľudských osudov, alebo koľko špinavých kšeftov musel niekto na Najvyššom súde SR ovplyvniť pri sume 600 tisíc eur. A možno je to celé inak. Generálny prokurátor Žilinka, inak garant ústavných práv podozrivých mafiánov, totiž v oficiálnom rozhodnutí podľa § 363 Trestného poriadku tvrdí, že len blázon by si posielal korupčné peniaze na svoj účet.

Ako máme veriť v spravodlivosť, ak sa na účtoch sudcov točia obrovské sumy?

Tento podpriemerný právnik v najvyššej prokurátorskej funkcii sa fatálne mýli. Nielen sudca či sudkyňa Najvyššieho súdu, ale aj miestni mafiáni a svetové teroristické skupiny usúdili, že cyklické bankové prevody sú pre nich najlepšie. Peniaze majú v bezpečí a môžu ich rýchlo presúvať po celom svete. Problém je len ich dostať do systému.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale nie na Slovensku, kde si banky neplnia základné zákonné povinnosti v boji proti organizovanému zločinu a legalizácii príjmov z trestnej činnosti. A tak mohol bývalý špeciálny prokurátor Kováčik, exministri, ale aj podvodníci vo veľkom dostávať peniaze do systému a nakladať s nimi.

Našťastie sa príslušníci Finančnej spravodajskej jednotky Policajného prezídia neriadili právnym názorom nekompetentného alebo zjavne zaujatého Žilinku. Podozrivé operácie odhalili a banke naparili pokutu za to, že podľa polície nedostatočne overovala podozrivé operácie rôznych schránkových firiem. Banke vyčítajú aj to, že pri neznámom sudcovi banka nepreskúmala účel nezvyčajne vysokých platieb, ako jej to prikazujú priamo zákony.

DenníkE píše, že „Z rozhodnutia o pokute pre ČSOB je zrejmé, že kreditný obrat na danom účte sudcu bol takmer milión eur. Presne 998 337 eur. To sú čiastky, ktoré dostal daný sudca pred tromi rokmi na účet. Debetný obrat, teda všetky platby, ktoré mu odišli, boli zhruba 867-tisíc eur.“

Tu je zrejme finta, prečo na Najvyššom súde neprišli na tohto milionára. Sudcovia sú povinní podávať raz ročne majetkové priznania, podobne ako mnohí ďalší zamestnanci a uniformovaní príslušníci v štátnej sfére. Lenže v majetkovom priznaní je len koncoročný stav majetku a nie jeho pohyby. U nehnuteľností sa ich hodnota nevyčísluje. A preto taký sudca Molnár mohol mať miliónové majetky, na ktoré si nikdy nezarobil. Nikto si to nevšimol ani nechcel všimnúť.

Judášov je asi viac. Ako sa uistiť, že aspoň jeden sudca na Najvyššom súde je čistý?

Podľa vyjadrenia predsedu súdnej rady, Jána Mazáka, súdna rada ani predseda Najvyššieho súdu nevedia určiť, kto je ten záhadný miliónár. Polícia im meno nedala a nikto ani nevie, či ho niekto vyšetruje a či aspoň do zápisnice o výsluchu dotyčný majiteľ účtu vypovedal. Jediným postihnutým je zatiaľ len ČSOB, ktorá sa voči pokute odvolala.

Podľa DenníkaE, hovorca policajného prezídia hovorí, že podľa zákona o praní špinavých peňazí „porušiť povinnosť mlčanlivosti v prípade ďalších požadovaných podrobností o uvedenom klientovi nie je možné“. A sme doma. Ak nevieme preveriť majetky sudcov a pozrieť sa na pohyby na ich účtoch, tak všetky tie pseudoopatrenia a reformy proti justičnej mafii sú jalové. Skôr je tu podozrenie, že aj tie boli už prijímané s vedomím, že až tak veľa ctihodným sudcom neublížia.

Mám veľkú pochybnosť, že ak by sme sa skutočne mohli pozrieť na majetky sudcov a ich najbližších príbuzných, preveriť všetky ich účty, že by sme našli aspoň jedného úplne čistého. Ak si myslíte, že preháňam, tak si spomeňte na vyjadrenia exsriaditeľa SIS Pčolinského o desiatkach rozpracovaných sudcov. Počuli ste, že by sa to nejako trestno-právne riešilo? Možno to bol len odkaz sudcom od inštitúcie, ktorá zhromažďuje informácie o záujmových osobách. Páni sudcovia a sudkyne dostali na vedomie, aby si príliš nevyskakovali, lebo sa na nich môže niečo vytiahnuť.

Dôsledné previerky sudcov sú vraj neprípustné

Na Najvyššom súde sme mali a máme nielen extrémne bohatých ľudí, ale aj morálnych invalidov. Spoločné žranice s advokátmi, biznismenmi a mafiánmi neboli ani zďaleka výnimkou. Nedávno o prepustení generála Gašpara a spol. rozhodoval aj morálne zvrhlý sudca, ktorý predtým nezákonne ordinoval zdravému človeku liečbu degradujúcu ľudskú dôstojnosť. Bez akéhokoľvek lekárskeho odporúčania, bez akejkoľvek diagnózy. Ako mám veriť takémuto sudcovi, že tentokrát konal zákonne, ak v inom prípade postupoval ako mafiánsky poskok?

Kde je tu nezávislosť súdov a samotných ústavných sudcov, o ktorých meditoval Ústavný súd, keď vyhlásil nesúlad ústavy (stavného zákona) s ústavou vo veci previerok sudcov? Ťažko uveriť tomu, že Ústavnému súdu išlo o čistotu právneho štátu viac, ako o strach z toho, že previerky by všetku tú justičnú špinu vyliali na povrch.

Keď som naposledy žiadal o obnovu bezpečnostnej previerky na stupeň prísne tajné, musel som prvý krát v živote absolvovať aj bezpečnostný pohovor. To sa robí v prípade nejakých nezrovnalostí v podkladoch alebo zistených informáciách. V tomto prípade išlo skôr o demonštráciu sily po predtým realizovanej spravodajskej operácii, ktorá počítala aj s mŕtvymi. Plukovník vojenského spravodajstva vo veku kapitána sa ma prišiel spýtať na podľa neho niekoľko zásadných otázok. Prehrabal sa v mojich výpisoch z účtu, lebo k nim majú dnes tieto orgány online prístup, a začal sa pýtať.

Nešlo mu do hlavy, že prečo mesačne platím 56,07 eur nejakému BARMO (Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany). Čítate dobre, spravodajský dôstojník sa ma pri bezpečnostnom pohovore pýtal na mesačnú platbu 56 eur za odkúpený byt. Pritom ju mal uvedenú v prehľade pravideľných platieb s vysvetlivkou, že ide o splátku zvyšku z ceny odkúpeného služobného bytu.

Takže v prípade nepohodlného generála tomuto štátu vadí ochádzajúca platba 56 eur. V prípade sudcov, prokurátorov a špeciálnych prokurátorov štátu, teda nám všetkým nevadia prichádzajú státisícové či miliónové obnosy? Nikomu ani nevadia spoločné žranice, polovačky a ožieračky vysokopostavených sudcov a prokurátorov s pochybnými indivíduami.

Ako sa dostať von z tohto mafiánskeho gulagu?

Naše formálne piliere právneho štátu navonok pôsobia často viac ako zločinecké organizácie. Na transparentné inštitúcie garantujúce fungujúci a spravodlivý právny štát sa príliš nepodobajú Pokým sa ani súdna rada nevie dopátrať, kto je tajomný milionár na Najvyššom súde, nemôžeme mať istotu, že akékoľvek súdne rozhodnutie je len výsledkom tajných a nezákonných dohôd.

Jedinou možnou cestou sú tvrdé a nekompromisné previerky všetkých funkcionárov vybavených mimoriadnymi právomocami rozhodovať o našich životoch a základných ľudských právach. Byť sudcom, prokurátorom, spravodajským dôstojníkom či policajtom je výsada. Nemôže to byť hocikto. Títo ľudia su musia podriadiť aj obmedzeniu svojho súkromia, lebo práve oni môžu najviac zasahovať do nášho súkromia.

Musíme mať nástroje a možnosti pozrieť sa na to, čo sa deje na ich účtoch, či si mohli zarobiť na luxusné dovolenky a nehnuteľnosti, na to s kým a prečo sa stýkajú. Treba to robiť diskértne, ale dôsledne u všetkých do jedného, počnúc predsedom Najvyšieho či Ústavného súdu alebo generálnym prokurátorom a končiac radovými sudcami, prokurátormi a vyšetrovateľmi.

Použitý zdroj:

https://e.dennikn.sk/2612127/hlada-sa-sudca-najvyssieho-sudu-ktoremu-prislo-na-ucet-600-tisic-eur-hrozi-mu-strata-funkcie-aj-trestne-stihanie/

Zdroj foto: Wikimedia Commons

Autor koláže: Pavel Macko

Pavel Macko

Pavel Macko

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  103
  •  | 
  • Páči sa:  592x

Som generálporučík armády v zálohe. Venujem sa: bezpečnosť a obrana medzinárodné vzťahy stratégie a technológie Vzdelanie: Ing. (1. výzbrojno-eletrotechnický - optoelektronika a 2. automatizácia velenia a elektronické počítače) CSc. – vojenská technika, VA Brno MSc. – stratégia národných zdrojov, NDU, Washington D.C., USA vyšší akvizičný kurz (II. st VŠ), USA Skúsenosti: technické, manažérske a vojenské funkcie, velenie a riadenie medzinárodných tímov, velenie a riadenie medzinárodných vojenských operácií, inovatívny výcvik a simulačné technológie. Top zamestnania: zástupca náčelníka GŠ OS SR, zástupca veliteľa pozemných síl, veliteľ celoarmádnej logistiky, šéf operácií ISAF v Afganistane, veliteľ NATO JFTC. Som členom prípravného výboru a splnomocnenou osobou pre vznik strany ODS - OBČIANSKI DEMOKRATI SLOVENSKA Zoznam autorových rubrík:  Obranná politikaNaše ozbrojené silyBezpečnostná politikaTrocha histórieKauza generálov fantómSpoločnosťSpomienky a zaujímavostiNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu