Upozorňujem, že toto bude dlhé. Moje prvé osobné stretnutie s týmto pánom dalo definitívny a priamy impulz na môj odchod do civilu. Stalo sa to 25.4.2018. Bol to deň, kedy neuveriteľnou zhodou okolností bolo prvé verejné zasadnutie senátu krajského súdu k synovmu odvolaniu a súčasne ráno minister Gajdoš v taške bez akéhokoľvek pripomienkovania niesol utajený návrh na vymenovanie nového náčelníka Generálneho štábu (NGŠ). Tak ako som naznačil v mojom statuse na facebooku a vo vyjadrení pre médiá z toho dňa, bol to kulminačný moment, alebo ak chcete bod zlomu, v mojom živote. Nie, neodišiel som z urazenej ješitnosti, ale v záujme ochrany zdravia a života mojej rodiny aj svojho vlastného.
Arogantný seladón so zlatou reťazou
V ten deň som si zobral voľno a išiel som so synom na odvolacie konanie na súde. Bol horúci jarný deń. Pojednávacia miestnosť bola zaplnená do polovice. Okrem mňa a jedného občana tam boli len predstavitelia médií. S pár minútovým oneskorením dostavil sa senát vedený elegantným pánom v rokoch, dobre udržiavaným pánom sudcom Molnárom. Švihák, čierne vlasy (asi namaľované), tmavé nohavice, biela košeľa s rozhalenkou. Okolo mu visela mohutná zlatá reťaz. Naozaj mohutná. Skrátka jasný boss. Prísediace obstarožné sudkyne, zreteľne submisívne k bossovi. Ya celý čas nevzdali ani hlások. Mimochodom, sudkyne s rovnakým menom eviduje Ústav pamäti národa pre účasť na potláčaní práv občanov v dobe komunizmu. Pekná partička slovenskej spravodlivosti.
Sudca Molnár začal zostra. Najprv sa rozčúlil a vynadal obhajcovi, čo si to dovoľuje vyžadovať doplnenie dôkazov a vypočutie svedkov. Polícia totiž odmietla vydať dôkazy požadované obhajobou (zdôvodnenie: "nemáme" a "neprichádza v úvahu") a niektoré ďalšie dôkazy jednoducho zmizli. Kritický moment nastal, keď obhajca aj pred prítomnými novinármi začal pýtať zvukové záznamy z hlavných pojednávaní prvostupňového súdu. Jednu poškodenú svedkyňu totiž prvostupňový súd naživo prichytil a usvedčil z krivej výpovede. Na zvukovom zázname je to ďaleko komplexnejšie a plastickejšie, ako v strohom jedno vetnom zápise v zápisnici z hlavného pojednávania.
"Načo Vám to bude? Máte predsa zápisnicu! To Vám musí stačiť" kričal rozčúlený sudca, pričom obhajcovi nedovolil ani reagovať. Nuž, ctený sudca Molnár nie je Boh a nemá čo obmedzovať obhajobu. Nebudem vyzrádzať, pre čo všetko sme tie záznamy potrebovali. Máme na ne nárok zo zákona, lenže niekto ich zničil. A Molnár sa to snažil ututlať hlavne pred prítomnými médiami. Malo to dohru aj po ukončení zasadnutia. Až na chodbu bolo počuť, ako sudca doslova reve na obhajcu, že čo si to dovolil za divadlo pred médiami. Drukovala mu dnes už asi odvolaná krajská prokurátorka. Neviem, či Molnár už mal pripravený záver rozhodnutia aj komédiu pre prítomné médiá podľa zadania a ťažko niesol, že mu to nevychádzalo. Hovorca súdu, pán Adamčiak, inak ctihodný spevák v našom miestnom farskom zbore, len čosi nepresvedčivo hapkal a viac menej zavádzal. Detaily si nechám do trestného oznámenia na neznámeho páchateľa, ktorý zlikvidoval nielen tieto dôkazy.
Samotné verejné zasadnutie bolo vybavené do desať minút, bez prerokovania odvolania. Jednej zo svedkýň sa "nepodarilo" doručiť oznam. Mimochodom, sám sudca Molnár, ešte keď svojvoľne a nezákonne zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok, sa ani len neunúval dať obhajobe priestor vôbec sa vyjadriť k odvolaniu prokurátora. Ani obžalovanému a obhajobe neoznámil, že vôbec nejaké zasadnutie bude. Iný zadržaný sudca s náramkami na rukách, vtedy predseda súdu Sádovský, ma doslova poslal do zadku, keď som to namietal v mojom podaní. Tento scenár s akože "nedoručením" sa potom opakoval v ďalších zasadnutiach s ďalšou svedkyňou, ktorú spochybnila nielen obhajoba, ale aj prvostupňový súd. Zaujímavé. V deń prvého stretnutia to celé zaklincoval neskrývaný výsmech jednej z prísediacich sudkýň na chodbe, keď prechádzala okolo mňa a médií.
Koniec. Uhni z cesty a ochráň rodinu!
Bol som v šoku! Ten istý deň malo byť aj zasadnutie vlády. O pár dní, 4. mája končil zákonný mandát generálovi Maximovi. Vedel som, že A. Danko opakovane navštívil prezidenta a tlačil na neho, aby vymenoval Zmeka za NGŠ. V mobile som už mal otázku od redaktora DenníkaN. Nechcel som na ňu odpovedať, lebo v tej dobe to bola ešte len špekulácia. V programe vlády nebolo nič o návrhu na vymenovanie NGŠ. Bez neho prezident nemá o čom konať.
Pol hodiny po zasadnutí súdu to prišlo. Vláda schválila nomináciu, na základe potajomky prineseného Gajdošovho návrhu. Na poslednú chvíľu to doplnili bodu programu. Vyšlo im to perfektne, pomyslel som si, a nemám šancu, ani so synom ani v práci. Keď som videl Molnára ako sa sebavedomo a arogantne chová, už som vedel ako vznikalo rozhodnutie o zrušení oslobodzujúceho rozsudku. Bolo mi jasné, že je to nielen "dohodnuté", ale že sa nezastavia pred ničím. Ak by totiž Molnár nezrušil oslobodzujúci rozsudok, ale potvrdil ho, tak by išlo do basy viacero ľudí vrátane minimálne jedného policajta a jedného prokurátora. Ale sme na Slovensku a bolo dva mesiace od vraždy Kuciaka a Martiny. Boli za nami zvláštne spravodajské a mocenské hry s Bezpečnostnou radou štátu a snahou vlády za každú cenu potlačiť protesty hneď na počiatku. Rezignoval som.
Neuveriteľný teror a vy sa musíte tváriť v pohode
Sudcu Molnára som v ten deň stretol in-natura prvý krát v živote. Ale už som vedel niečo o ňom. Bohatý pánko s luxusnou vilou na Dlhých dieloch, kde som býval aj ja. Veľmi vplyvný sudca, bývalý člen Súdnej rady. Susedia v obci blízko Bratislavy by asi vedeli rozprávať, aká "smotánka" sa intenzívne schádza v jeho luxusnej vidieckej dači. Proti týmto ľuďom som si nedával veľkú šancu. Ale, predsa len som dúfal, že po vražde a protestoch sa stiahnu. Nestiahli a vystupovanie ctihodného sudcu bol pre mňa jasný signál. Neustúpia ani o krok!
Po tom, čo som ešte jeden rok pred vraždou Kuciaka prežil hororovú spravodajskú hru, do ktorej bolo čiastočne zatiahnuté celé velenie ozbrojených síl, Vojenské spravodajstvo, minister obrany a ďalšie osoby, som mal strach o rodinu. Tomu predchádzala rozsiahla manipulácia s dôkazmi, špinavé lži a výmysly. Aj likvidácia záznamov z hlavných pojednávaní. V pamäti som mal aj upozornenie od človeka veľmi blízkeho najvyššiemu vedeniu NR SR v auguste 2017. Dal mi na vedomie, že s tým "naším prípadom" to ešte nemáme ani zďaleka vyhraté. Mal na mysli oslobodzujúci rozsudok, ktorý sme už mali v ruke. Mal pravdu a asi bol jasnovidec. O dva mesiace neskôr, koncom októbra 2017, sudca Molnár doručil procesným stranám šokujúce rozhodnutie o zrušení rozsudku. Bez logického a uveriteľného právneho zdôvodnenia, z pozície sily a s príkazom ODSÚDIŤ. Za každú cenu! No šokujúce bolo to, že na tom zdrape papiera bol dátum 11.8.2017! Teda vo vedení NR SR neboli jasnovidci, ale asi niečo iné!
Mimochodom, celý text pri porovnaní s inými dostupnými rozhodnutiami Molnára vyzeral, ako by ho nepísal on, ale niekto iný. Dnes už rozumiem, ako sa to robilo. Nosilo sa to na USB, ako sa dá dozvedieť z uznesenia o vznesení obvinenia sudcom. Neviem aká bola motivácia sudcu Molnára, či to bola nerozvážnosť, "dvacka" v knihe a v igelitke, či zatlačil niekto od tajných. Podľa medializovaných informácií by bolo kvôli čomu. Je to jedno. Trestné oznámenie bude mať niekoľko desiatok strán, bude vecné a s dôkazmi. Preto ho ešte nemám dopísané.
V ten deň som mal v hlave aj stretnutie s ministrom Gajdošom spred dvoch dní. Bol zbabelec a vedel som už, že ma hodil cez palubu. Jeho zbabelosť a charakter sa ukázali vzápätí, keď zaprel pondelkový rozhovor, na ktorom sa mi snažil vysvetliť, že nemôžem byť NGŠ kvôli synovi. Stačilo povedať "Sorry, Danko na mňa tlačí a neviem s tým nič robiť". Nenašiel odvahu, radšej ma obvinil z klamstva. Táto zbabelosť a charakter mu zostali dodnes. Nehnevám sa neho. Je mi ho ľúto. Veď ho riadi ešte aj vlastná hovorkyňa.
Pre mňa to bolo v ten deń vyvrcholenie márnej snahy v boji s mafiou,. Videl som, že ani vražda novinára a protesty ju nijako neoslabili a okolo mňa sú len zbabelci. Nikto mi nepomôže a ešte sa mi môže niečo stať, alebo mojej rodine. Hrať divadlo ďalej a tváriť sa, že sa nič nedeje som nevládal. Odkryť karty som tiež nemohol naplno. Až teraz, po zadržaní Molnára. Aj keď nie som prílišný optimista. Zadržaným sudcom sa ešte nič nestalo. A takých ako Molnár či obvinených 13, je podstatne viac. Desiatky, či stovky. Sú všade, na súdoch, v prokuratúre, v polícii. Takže, ak by som náhodou nestihol všetky tie trestné oznámenia, vedzte, že Fico a Šufliarsky majú ochranku. Ja a moja rodina ju nemáme.
Neodišiel som len kvôli vymenovaniu Zmeka
A už vôbec nie z urazenej ješitnosti, ako to mnohí interpretujú. Odišiel som kvôli mafii. Lebo klamú všetci tí, čo tvrdia, že nie sme mafiánsky štát vrátane pána Pellegriniho (o tom inokedy). O prípade môjho syna systematicky klame polícia aj prokuratúra. Vedome a zištne klamú aj niektoré média. Tí rovnako kauzu zneužívajú na moju diskreditáciu a zakrytie svojich zlyhaní, však pán šéfredaktor topky.sk? Kauzu v predvolebnej kampani intenzívne zneužívali neonacisti, fašisti, ale aj nacionalistickí hejteri, Slovenskí branci a nenávistné konšpiračné portály, ako napr. idemvolit.sk
Je čas začať vyvracať mýty vytvorené mafiou a odkrývať gaunerov a pozadie prípadu. Tak ako som to sľúbil tesne pred voľbami. Ďakujem, že ste vydržali a dočítali sa až sem. Nabudúce už trocha viac k podstate tohto prípadu a jeho aktérom. Sľubujem.
Tu je môj pôvodný status zo dňa 25.4.2018, keď som prvý krát stretol ctihodného sudcu Molnára a odišiel do civilu:
https://www.facebook.com/pavel.macko/posts/1797505576936896
