Vládna koalícia sa už od atentátu na premiéra sa snaží o likvidáciu opozície a teraz, po návštevách Ruska vrcholnými predstaviteľmi Ficovho režimu má prísť finálna fáza. Od utorka to vyzerá, že sme svedkami najmasívnejšej spravodajsko-bezpečnostnej operácie proti vlastnému štátu a demokratickému zriadeniu od čias komunistickej štátnej bezpečnosti, do ktorej sa zapája nielen premiér ale aj jeho spojenci a nimi ovládané bezpečnostné zložky štátu, resp. ich spolitizovaná časť.
Skôr, než Fico rozpúta svoj antimajdan, je dobré si zrekapitulovať niektoré fakty a pripomenúť si niektoré skúsenosti z histórie.
1) Pri politickej vražde Milady Horákovej a ďalších obetí komunizmu vtedajšie vedenie štátu masívnymi dezinformáciami a spravodajskými operáciami mobilizovali masy, ktoré tomuto komunistickému násiliu a politickým vraždám tlieskali.
Fico sa aj teraz snaží mobilizovať časť verejnosti rozdeliť spoločnosť a všetkých, ktorí nesúhlasia s jeho grobiánskymi a autoritárskymi maniermi označiť za nepriateľa štátu a robiť živé terče z občianskych aktivistov, opozičných politikov, liberálov, LGBTI+ komunity.
Skrátka každý kto nesúhlasí s odklonom od demokracie, ničením nášho civilizačného a bezpečnostného ukotvenia, legalizáciou korupcie a zneužívania funkcií či s dnes už otvorenou podporu ruskej vojenskej agresie je označovaný za nepriateľa štátu, zastrašovaný a má byť stredobodom záujmu štátnych orgánov.
2) Nebudem sa vyjadrovať k naivite autorov emailu, ktorého sa chytil vidličkový hrdina Gašpar, toho času šéf ozbrojenej zložky, Slovenskej informačnej služby. Zdôrazňujem, že občania majú právo sa združovať, právo na protest a aj petičné právo. Tieto protesty boli plánované ako nenásilné, čo je zrejmé aj z emailu aktivistov. Ako každý protest, aj ich si vyžadujú koordináciu a organizáciu, veď organizátori nezú za ne zodpovednosť. Je aj úplne legitímne, že protesty voči vládnej politike a odklonu od demokracie majú politický obsah a sú ústavne legitímnymi formami verejného tlaku.
Aj odbory sa koordinujú pri protestoch či pri štrajkoch. Nelegitímne je masívne a zrejme trvalé a nezákonné špehovanie politikov, politických centrál, občianskych združení a aktivít a na druhej strane tolerovanie ruských špiónov a proxy skupín organizujúcich akési partizánske oddiely. V prospech koho a proti komu majú byť použité tieto skupiny, akú úlohu v ich činnosti hrajú spravodajské a bezpečnostné zložky Ruskej federácie a našich vládnych politikov? Brat za brata nie je politickou stranou a zrejme ani žiadnou organizáciou fungujúcou podľa zákona o združovaní.
3) Po spravodajských manévroch v Národnej rade je dôvodná obava, že vládna moc zrejme aj s podporou prezidenta chcú navodiť takú situáciu a atmosféru, ktorá povedie k masívnemu potláčaniu základných politických a občianskych práv garantovaných ústavou SR.
Pýtam sa sám pre seba aj za svojich čitateľov: Má súčasný mediálny a spravodajský cirkus mobilizovať dav, ako v prípade fanúšikov popravy Milady Horákovej? Napadá mi aj ďalšia otázka: Má vládna moc pripravených nových poručíkov Zifčákov (alias Martin Šmíd) a prípadne vrhačov dlažobných kociek v civile a hodlá ich nasadiť na najbližších protestoch?
Naozaj naše spravodajské služby masívne špehujú každého, kto nesúhlasí s Robertom Ficom, alebo koho si dal Fico za cieľ zastrašiť, či odstrániť z cesty? Prečo sa nevenujú Rusmi organizovaným skupinám, prepojeniu niektorých politikov a prokurátorov na ruskú ambasádu, ruským špiónom a ich miestnym agentom, kybernetickým útočníkom. Máme sa obávať eštébáckych metód a operácií na likvidáciu občianskej spoločnosti a demokratického zriadenia?
4) Robert Fico opakovane konšpiruje o násilnom obsadzovaní vládnych budov. Nič také som v tom maily nenašiel a som presvedčený, že ak by SIS odtajnila správu možno spravovanú na rodinnom počítači riaditeľa SIS, tak by sme asi videli, že to je Ficov hoax. Organizátori hovorili v tom, čo bolo zverejnené o symbolickej, nenásilnej blokáde, teda demonštráciách pred verejnými budovami, nie o násilnom vnikaní do budov.
Tu sa musím zastaviť pri preukázaných faktoch. Bol to Robert Fico a jeho kolegovia, kto podnecoval nenávisť a vyzýval na násilie voči poslancom a násilné vniknutie do NR SR s lopatami a krompáčmi. Vtedy to SIS nezaujímalo?
Boli to opoziční demonštranti v čase, keď Fico bol lídrom opozície, ktorí sa snažili násilne vniknúť na Úrad vlády SR a preliezali vstupnú bránu do ÚV SR. Keď Fico viedol opozíciu, videli sme aj opakované blokády prezidentského paláca a komunikácií v Bratislave. Vtedy si Fico mädlil ruky? Lebo žiadne varovanie ani odsúdenie sme od neho nepočuli.
Boli to Robert Fico a Tibor Gašpar, ktorí zľahčovali vyhrážky zabitím voči prezidentke. Každý jeden krát, keď Fico tára o štátnom prevrate, je treba mu toto aj s fotografiami a videami pripomenúť. To je apel aj na médiá.
Pre tých, ktorí už zabudli, alebo sa narodili podstatne neskôr a nepamätajú si, aké operácie tu robili bezpečnostné zložky pred novembrom '89, ktorý si Fico ani nevšimol a teda mentálne zostal v ére komunistického teroru:
Poručík Zifčák alias Martin Šmíd
Poručík Ludvík Zifčák, známy aj pod krycím menom Martin Šmíd, zohral významnú úlohu v udalostiach 17. novembra 1989, ktoré viedli k pádu komunistického režimu v Československu. Zifčák bol agentom Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a počas študentskej demonštrácie na Národnej triede v Prahe predstieral smrť ako študent Martin Šmíd. Táto fiktívna smrť bola súčasťou provokácie ŠtB, ktorá mala za cieľ destabilizovať situáciu a vyvolať chaos. Zpráva o údajnej smrti študenta sa rýchlo rozšírila a vyvolala veľké pobúrenie verejnosti, čo urýchlilo revolučné udalosti a nakoniec viedlo k pádu komunistického režimu2.
Komunistická likvidácia občianskej spoločnosti
Štátna bezpečnosť (ŠtB) v Československu vykonávala rôzne akcie proti občianskej spoločnosti a občianskym združeniam. Tu sú niektoré z nich:
1. Akcia Asanácia: Táto akcia bola zameraná na zastrašovanie a perzekúciu disidentov a aktivistov občianskej spoločnosti. ŠtB sa snažila donútiť ich k emigrácii alebo k ukončeniu ich aktivít.
2. Akcia Norbert: Táto akcia bola zameraná na sledovanie a perzekúciu členov tajných cirkevných spoločenstiev a občianskych združení, ktoré sa angažovali v náboženských a spoločenských aktivitách mimo oficiálnych štruktúr.
3. Akcia Klín: Táto akcia bola zameraná na infiltráciu a rozklad občianskych združení a opozičných skupín. ŠtB sa snažila zasahovať do ich činnosti, šíriť dezinformácie a vytvárať konflikty medzi členmi.
Komunistická likvidácia cirkevných rádov
Záťah štátnej bezpečnosti proti cirkevným rádom v 50. rokoch sa volal Akcia K (kláštory). Tento krycí názov označuje násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov v roku 1950 v Česko-Slovensku, ktorú vtedajší komunistický režim vykonal s cieľom oslabiť vplyv cirkvi na spoločnosť. Akcia K sa do histórie zapísala aj pod názvom Barbarská noc kvôli svojej brutalite.
Existuje niekoľko ďalších známych akcií Štátnej bezpečnosti (ŠtB) v Československu:
Akcia Vír: Táto akcia sa uskutočnila 27. marca 1983 a bola zameraná proti tajným františkánskym komunitám. Príslušníci ŠtB prepadli domy bratov františkánov a sestier františkánok v rôznych mestách, vykonali domové prehliadky a zatkli členov týchto komunít.
Akcia B: Táto akcia bola zameraná na likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi v Československu. V roku 1950 boli gréckokatolícki kňazi a veriaci nútení prestúpiť do pravoslávnej cirkvi, a tí, ktorí odmietli, boli perzekvovaní a väznení.
Akcia Javor: Táto akcia bola zameraná na sledovanie a perzekúciu osôb, ktoré sa pokúšali o útek cez železnú oponu. Pohraničná stráž a ŠtB spolupracovali na zadržaní a trestaní tých, ktorí sa pokúšali opustiť krajinu nelegálne.
Tieto akcie sú len niektoré z mnohých, ktoré ŠtB vykonávala v rámci svojich represívnych opatrení proti občanom Československa.
