Nik nekoná svojvoľne, aj keď sa neplnia príkazy
Všetci sme svedkami niečoho nevídaného. Za normálnych okolností doslova nepredstaviteľného. Vyšetrovatelia neuposlúchli príkaz prokurátora. Pri skúmaní obsahu trezoru prominentného podozrivého sa totiž dostali aj k nahrávkam potenciálne tak nebezpečným, že sa správajú ako traskavina. Stačí jemný pohyb, alebo krivý pohľad a môžu vybuchnúť. Vyšetrovatelia odmietajú vydať nahrávky špeciálnemu prokurátorovi, ktorý si ich písomne vyžiadal.
V skutočnosti mu ich dali, ale len kópie, ktoré by mali prokurátorovi stačiť na posúdenie postupu vyšetrovateľov v rámci dozoru nad vyšetrovaním. Originály si nechali, lebo môžu byť kľúčovými dôkazmi po prípadnom vznesení obvinenia a v následnom súdnom konaní, ak bude niekto obžalovaný. Súd si určite bude chcieť vypočuť originály a nie kópie. Ak vôbec nejaký súd bude. Lebo, ak sa stratia alebo nejako poškodia originály nahrávok, alebo budú prehlásené za nezákonné dôkazy, prokurátor ani len nemusí spísať obžalobu.
Takže na prvý pohľad sa postup prokurátora zdá logický. Ale prečo už v tomto štádiu chce originály? Bože chráň, že by som čo i len náznakom pochyboval o poctivých úmysloch pána prokurátora Kováčika alebo niečo naznačoval. Naopak, určite aj on chce mať istotu, že ak ide o mimoriadne toxický obsah nahrávok, tak dôkazy musia byť nepriestrelné. Ale mal by aj vedieť, že čím viac sa bude manipulovať s originálmi, tým väčšie je riziko ich poškodenia a teda aj straty kľúčových dôkazov. Preto je nepochopiteľné, prečo tak tlačí na pílu. Veď prokurátor nie je vyšetrovateľ, načo už teraz potrebuje originály?
Nahrávky sa beztrestne strácajú aj súdu a polícii
Straty dôkazov zo spisu, aj napriek ubezpečeniam námestníka generálneho prokurátora Šufliarskeho vôbec nie sú výnimočné. Len nedávno sa riešila strata časti súdneho spisu v kauze Technopol. Aby ma viacerí čitatelia nepodozrievali zo zbytočného teoretizovania, v tomto momente musím trocha odbočiť. Na straty nahrávok v našom systéme moderovanej spravodlivosti mám totiž hlboko praktický, osobný pohľad. Skúsenosť založenú nielen na znalosti komplexného trestného spisu, ale aj prípadov praktickej likvidácie resp. zmiznutia dôležitých dôkazov. Mám aj špecifický právny názor na vec cez prizmu draftov konkrétnych trestných oznámení. Nahrávky sa totiž opakovane strácali a likvidovali aj v prípade môjho syna. Samozrejme k našej škode a ku prospechu skupiny osôb koordinovane a zámerne konajúcich voči synovi.
Prvým nehoráznym prípadom je zničenie respektíve poškodenie všetkých zvukových záznamov z hlavných pojednávaní v trestnej veci syna, vedenej na Okresnom súde BA IV pod značkou 3T/54/2016. Je to neuveriteľné, ale z trestného spisu záhadne zmizli, alebo boli poškodené všetky zvukové záznamy zo všetkých hlavných pojednávaní s výnimkou jediného. Zachoval sa len záznam, ktorý obsahoval záverečnú reč obhajcu a výhovorku sudcu, že má síce iný právny názor, ale musí syna odsúdiť aj napriek extrémnemu nesúladu s dôkaznou situáciou. Práve o dôkazy ide. Boli totiž zničené všetky záznamy z priebehu dokazovania, aj tie, kde jedna poškodená bola ukážkovo prichytená pri krivej výpovedi. V zápisnici je síce krátka zmienka o tom, ale boli zničené detaily výpovede, ktoré by pomohli posúdiť aj to, či orgány činné v trestnom konaní boli len absolútne nekompetentné, alebo konali zámerne.
Súd podľa § 61a Trestného poriadku vyhotovuje aj zvukový záznam, ktorý "sa uchováva na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu". V súlade s Ústavou SR a Trestným poriadkom požiadal M. Macko o vydanie kópií týchto záznamov. Súd ich odmietol vydať s odôvodnením, že záznamy z neznámeho dôvodu v spise nie sú a že zodpovedná osoba je na materskej dovolenke. (!?) Tak som ja osobne, podľa infozákona požiadal o informáciu o absencii/zničení záznamov a tom, či je vo veci vedené trestné stíhanie. Prišla šokujúca odpoveď. Súd mi tvrdil, že záznamy existujú a sú nepoškodené. Syn opakovane požiadal o záznamy, nedostal ich - neexistujú. Do tretice, Krajský súd prostredníctvom hovorcu oznámil, že záznamy existujú, ale sú poškodené a nedajú sa použiť.
Sme v právnom štáte, aspoň naoko? NIE! Tri verzie a ani jedna nesedí a dôkazy sú úspešne zničené. Na súde BA IV sa za viac ako dva roky vykonali stovky hlavných pojednávaní, ale zvukové záznamy sa stratili len zo štyroch z nich, týkajúcich sa práve prípadu syna generála, ktorému už tri a pol roka niekto ide systematicky po krku a to nielen cez syna.
V spomínanom prípade sa strácali aj videá. V jednom prípade najprv hovorkyňa Kurucová potvrdila redaktorke tv markíza, že polícia má video a analyzuje ho. Nikdy nebolo vložené do spisu! Dnes polícia zapiera a tvrdí, že nikdy žiadne video ani neexistovalo. Asi už bolo bezpečne zničené. Stratilo sa aj video priamo z miesta činu. Len tak, ani to nikto nechcel prešetriť. Veď načo. Poškodená kolegyňa z práce totiž označila M. Macka za páchateľa. Aj napriek tomu, že páchateľ bol oholený a M. Macko mal v čase skutku dlhú bradu. Tú mu pre istotu vyšetrovateľ, dozorovaný prokurátorom, pred rekogníciou (s jednou poškodenou dokonca opakovanou na druhý deń) nechal odstrániť. Absolútne kľúčový a objektívny dôkaz, video so skutočným páchateľom z miesta činu už neexistuje, vec je úspešne vybavená.
Dôkazy treba chrániť
Vyšetrovatelia musia chrániť všetky dôkazy pred zničením aj napriek možným nepríjemnostiam a nátlaku. Je to ich povinnosť podľa Trestného poriadku a káže im to aj profesijná česť. Ak chce mať dozorový prokurátor istotu, môže vidieť originály, aj byť prítomný pri vyhotovovaní overených kópií pre neho alebo na iné účely. Môže byť prítomný aj pri znaleckom skúmaní nahrávok. Ale nie je dôvod, aby jediný originálny dôkaz osobne vlastnil alebo niekam prenášal samotný prokurátor. Mohli by sa totiž poškodiť, napríklad prechodom cez skenovacie zariadenie pri vstupe na Úrad špeciálnej prokuratúry.
Nedôvera medzi prokurátormi a vyšetrovateľmi je veľmi nepríjemná vec. O to viac, ak je takto verejne demonštrovaná. Ani ja nechcem príliš spochybňovať činnosť prokuratúry a iných štátnych orgánov, kde väčšina ich členov si poctivo plní služobné povinnosti. Spochybňovanie dôveryhodnosti a autority štátnych a ústavných orgánov je totiž aj súčasťou hybridných taktík zameraných na vnútorný rozklad štátu iniciovaný cudzou mocou, využívajúc reálne problémy a ich eskaláciu. Lenže momentálne je vysoko pravdepodobné, že útok na ústavné zriadenie a rozklad štátnych orgánov neprichádza prvoplánovo z vonkajšieho prostredia, ale je to primárne náš domáci problém.
Žijeme totiž v krajine, kde sa dôvera občanov v štát otriasa v základoch. Nielen kvôli úkladnej vražde novinára a jeho snúbenky a následného cirkusu a zmätku na počiatku vyšetrovania. Sme totiž krajinou, kde neobjasnene umierajú svedkovia, kde dodnes nie je vyšetrené ani tak vážne podozrenie, že štátny orgán poslal za dôležitým svedkom dve komandá, jedno pátracie a jedno likvidačné. Sme krajinou, kde občania majú nie bezdôvodný pocit, že je medzi nami privilegovaná skupina, ktorá je nedotknuteľná aj pre prokuratúru a políciu.
Práve takí policajti, akí vedú už spomínané vyšetrovanie, vrátane preverovania informácií zo zaistených nahrávok, môžu pomôcť vrátiť dôveru občanov vo svoj štát a jeho orgány. Preto by sme ich mali podporiť. Nie navádzať na porušovanie zákonov, ale ubezpečiť ich, že spoločnosť si ich prácu váži a má záujem na dôkladnom vyšetrení všetkých podozrení. Aj uchovaní všetkých dôkazov.
Je to len prvý krok k obnoveniu dôvery medzi štátnymi orgánmi navzájom, aj dôvery občanov. Ten zložitejší a podstatne ťažší nás ešte čaká. Či sa to niekomu páči alebo nie, či to niekomu kazí mocenské plány, je čas začať serióznu debatu o transformácii prokuratúry na moderné štátne zastupiteľstvo. Vysoko odborné a nezávislé od politických aj mocenských vplyvov, aby sa ani občania ani policajti nemuseli báť napríklad poškodenia dôležitých nahrávok.
