Keď som oznámil kandidatúru na starostu obce, niektorí ma varovali, či namietali, že riadenie obce nie je ako velenie v armáde. Nič nie je ďalej od pravdy ako tento nesprávny mýtus.
V moderných západných armádach síce platí nedeliteľná veliteľská právomoc, tak ako je to aj v prípade starostu - štatutára obce. Zároveň je však veliteľ vždy povinný pred rozhodnutím najprv vypočuť celý štáb. Ten je povinný mu najprv predostrieť všetky možné varianty ďalšieho postupu a ich hodnotenie. Až potom môže prijať rozhodnutie.
Na rozdiel od armády, starosta sa môže rozhodnúť aj sám a nie vždy potrebuje súhlas zastupiteľstva ani hodnotenia a analýzy úradníkov. Stačí, aby rozhodnutie bolo zákonné. Starosta sa nemusí dopredu pýtať občanov, či daný projekt chcú alebo s ním súhlasia. Často starostov zaujíma len to, ako nakoniec predajú výsledky projektu svojim voličom až po realizácii, kedy už nič nevedia ovplyvniť.
Je jedno, či peniaze na projekty a riešenia sú platené z príjmov obce, alebo sú z dotácie či eurofondov. V momente, keď sú obci „priklepnuté“ tak sú to verejné peniaze všetkých obyvateľov obce a je jedno, kto ich zohnal.
Ak by som bol starostom, vždy by som si najprv vypočul občanov, prediskutoval alternatívy so všetkými poslancami a nechal si ich odborne posúdiť. Pred rozhodnutím by som hľadal podporu a konsenzus v zastupiteľstve.
Prípadová štúdia - budovanie niečoho nového
Na konci roku 2005 som dostal šancu viesť realizáciu novej koncepcie expedičnej logistickej podpory síl reakcie NATO. Okrem všeobecnej papierovej koncepcie sme nemali v rukách nič. Najprv som dal dokopy malé jadro tímu. Pripravili sme si víziu, ako by nový systém mal fungovať a vydal som sa na túru po spojeneckých veliteľstvách, členských krajinách aj Škole NATO v Oberammergau s cieľom predstaviť víziu budúcim partnerom, nadchnúť ich pre túto úplne novú vec.
V januári 2006 som získal personálnu podporu z 5 veliteľstiev NATO, ktoré mi „požičali“ svoj odborný personál a koncom januára už sme mali prvý spoločný štábny nácvik velenia novej brigády (JLSG) na veliteľstve Bundeswehru v Kolíne nad Rýnom. To mi po mojich rokovaniach poskytlo priestory a materiálnu podporu. V priebehu ďalších troch mesiacov sa mi podarilo získať nadšenie a podporu 14 krajín NATO, ktoré mi poskytli personál do veliteľstva JLSG a výkonné jednotky.
O pár dní sme mali ďalší štábny výcvik na veliteľstve NATO v Holandsku. Rôzni odborníci z námorníctva, letectva, pozemných síl a zdravotníctva z piatich veliteľstiev NATO a z ďalších 14 krajín, ktorí sa dovtedy nikdy nevideli, začali tvoriť tím a ten sa začal zohrávať ako orchester. Spoločne sme rozpracovávali víziu úplne nového útvaru do podrobných štruktúr a postupov.
Ľudia boli nadšení, lebo sa na tom aktívne podieľali, lebo som ako ich veliteľ bol vo dne v noci s nimi a hlavne, nikdy som ich nezabudol pochváliť za každý postupný úspech. Keď som videl, že už sú zohratý tím, tak som pozval nadriadeného veliteľa a ich starších národných predstaviteľov, aby sa pochválili. Nie mojimi úspechmi, ale s tým čo už sme spoločne dokázali, čo oni dokázali pod mojím vedením. Dostali pochvalu, boli nesmierne hrdí a makali o to viac.
V apríli sme išli na počiatočné certifikačné cvičenie do Nórskeho Stavangeru. Uspeli sme, zaujali sme všetky ostatné komponenty síl reakcie NATO. Chodili sa na nás pozerať aj učiť sa od nás. V máji som vycestoval do Holandska, aby som osobne vyprevadil z letiska náš predsunutý oddiel na Kapverdy. Prišiel náš záverečný reálny test a konečná certifikácia.
Začali sme riadiť letiská a prístavy na Kapverdách, prepravu medzi ostrovmi, budovať tábory. Naša JLSG mala 1713 ľudí a zabezpečovala počas dvoch mesiacov strategickú prepravu, nasadenie, rozmiestnenie, zásobovanie a podporu, zdravotnú podporu a strategický odsun ďalších 11 tisíc vojakov NATO aj s technikou. Tím bol skvelý, motivovaný, každý sa chcel ukázať.
Pod svoje velenie som dostal aj dve veľké námorné lode, ktoré namiesto do námornej flotily boli zaradené do JLSG. Keď do prístavu Mindelo na ostrove Sao Vincente priplávala 180 m dlhá nemecká loď FSG Berlín, išiel som do prístavu osobne privítať kapitána a posádku lode. Na palube som mu odovzdal emblém (badge) JLSG so slovami: „Námorná flotila NRF má 28 lodí, boli by ste len jednou z mnohých. Ale u mňa budete Tá jedinečná loď! Vitajte v JLSG!“.
Na druhý deň kráčam po prístave a kontrolujem vyloďovanie vojsk z veľkých zaoceánskych lodí. Čo nevidím? Na lodnom komíne našej FSG Berlín je namaľovaný obrovský emblém JLSG. Posádka lode sa hrdo prihlásila k nášmu tímu JLSG.
Najväčšie expedičné cvičenie NATO toho času a certifikácia na Kapverdách dopadli výborne. Aj vďaka tomuto úspechu mohol hlavný veliteľ NATO generál James Jones na samite v Rige deklarovať plnú operačnú pripravenosť koncepcie síl reakcie NATO. Bola to jeho hlavná podmienka pre certifikáciu celých síl NRF.
Motivácia a uznanie pre spolupracovníkov
Toto všetko sa podarilo preto, lebo sme vytvorili silný tím z dovtedy úplne cudzích ľudí. Ten si poradil so všetkými nástrahami a pustil sa do niečoho, čo nerobil pred nami nikto. JLSG sa dalo vytvoriť aj administratívne. Mohol som rozoslať listy a obežníky na veliteľstvá NATO a do členských krajín a čakať, čo z toho bude. Nakoniec by sa to nejako dalo dokopy. Ale nikdy by to nebol taký úspešný projekt a nebolo by pri tom toľko nadšenia a profesionálnej zábavy.
Základom úspechu bolo osobné nasadenie, rešpekt, uznanie kolegom a spolupráca, spoločné učenie sa a to aj z vlastných chýb. Keď naše pôsobenie na Kapverdách skončilo, kázal som štábu, aby mi pripravili na podpis 1713 certifikátov pre každého jedného vojaka JLSG. Odrádzali ma od toho, veď sa dá použiť aj kópia podpisu.
Neustúpil som, naopak išiel som ešte ďalej. Osobne som obišiel všetky naše základne, každému jednému z tých 1713 vojakov zo 14 krajín som osobne potriasol rukou, poďakoval a odovzdal vlastnoručne podpísaný certifikát. Manažér by urobil spoločnú fotku pred štábom a nechal rozoslať certifikáty s kópiou podpisu veliteľom jednotiek. Ja som to cítil inak. Bol to ich úspech, ja som ich iba viedol a inšpiroval. Zaslúžili si osobné uznanie – každý jeden z nich.
Záver
Predpisy a postupy v jednotlivých zložkách armádnych síl sú rôzne pre námorníctvo, letectvo či pozemné sily. Museli sme sa ich rýchlo naučiť. Predpisy a zákony pre samosprávu a jej chod sú rôzne od vojenských. Ale dajú sa naučiť.
Počas predchádzajúcej volebnej kampane som navštívil množstvo starostov na Gemeri, Novohrade, Horehroní či Zemplíne. Každý má trochu iné podmienky a starosti. Ale podstata je rovnaká. Starosta či primátor má slúžiť všetkým obyvateľom obce alebo mesta. Musí byť dobrým lídrom. Na to treba talent aj pokoru.
Kto dokáže dať dokopy a viesť veľký medzinárodný tím, riadiť prístavy, letiská a komplexné zabezpečenie tisícky kilometrov od domova, dokáže viesť a riadiť jednu obec. A naopak, kto má v sebe pokoru, trochu talentu a vôľu učiť sa, môže sa stať dobrým lídrom.
