Nie som jediný, kto komentoval a komentuje túto kauzu. Pozerám na ňu ako analytik a nesnažím sa komplexne sa prebojovať labyrintom paragrafov, ktoré naviac právnici radi krivia viac, ako už sú zakrútené. Hľadám skôr logické súvislosti a strategické dopady. Pokúsim sa teda len o odpoveď na pár kľúčových otázok. Hoci ide o skrátený prepis dva dni starého podcastu a kauza má dynamický vývoj, v podstate nemám dôvod meniť to, čo som povedal.
1) Čo sa vlastne stalo?
V pondelok, 25. októbra sme sa dozvedeli z médií ale aj prokuratúry, že na nejakej chate sa schádzali pohlavári strany Smer, advokáti a oligarcha. Tieto nahrávky majú naznačovať intenzívnu snahu politikov, advokátov a oligarchov o marenie spravodlivosti a ovplyvňovanie vyšetrovania medializovaných káuz o rozsiahlej korupčnej mafii. Postupne sa začali objavovať úryvky videí a prepisy časti rozhovorov na uvedenej chate.
Takisto sme sa dozvedeli, že tieto nahrávky boli vyhotovené so súhlasom súdu v Nitre. Vznikli v súvislosti s pôvodne úplne iným prípadom. Nahrávky, alebo prepisy ich časti boli už minulý týžden v piatok vložené do spisu Očistec v súvislosti s rozhodovaním o predĺžení väzby Tibora Gašpara a ďalších obvinených.
Teda, a toto je veľmi dôležité, o nahrávkach vedeli už tri dni pred ich únikom a zverejnením súd a hlavne obhajoba obžalovaných. Takisto vieme, že všetky nahrávky ešte neboli ani spracované. Nahrávanie prebiehalo počas niekoľkých mesiacov a zaznamenáva minimálne deväť rôznych návštev sledovanej chaty.
Je zrejmé, že máme do činenia s riadeným únikom, nakoľko médiá majú rozsiahle informácie a videá a postupne ich aj zverejňujú. Základnou otázkou je, prečo sa tento únik udial a kto je za ním. Treba byť opatrný v úsudku, lebo tých možností je naozaj viacero:
1. Môže ísť o riadený únik ako súčasť taktiky vyšetrovateľov. Viacerí si isto pamätáme, že pred zadržaním podozrivých z vraždy J. Kuciaka a M. Kušnírovej polícia zverejnila fingované pátranie po inej osobe, aby tak vyprovokovala k akcii skutočných páchateľov.
2. Mohlo by ísť aj o riadený únik obhajobou, lebo sa práve rozhodovalo o väzobnom stíhaní ich klientov. V podstate aj Smer a obhajoba by mohli mať záujem na predčasnom zverejnení nahrávok. V prípade prepustenia obvinených na slobodu, čo sa nakoniec aj stalo, by mohli tieto nahrávky bagatelizovať. Zľahčovali by ich s poukazovaním na to, že veď aj súd uznal, že nahrávky sú nepodstatné. A to aj aktéri z chaty robia. Teda zámerné zverejnenie nahrávok by im mohlo poslúžiť na eliminovanie ich prípadného politického aj trestnoprávneho dopadu.
3. Nedá sa ani vylúčiť, že prokuratúra a vyšetrovatelia stratili kontrolu nad nahrávkami a niekto mohol spáchať trestný čin z akýchkoľvek pohnútok.
2) Môžu byť nahrávky použité v trestnom konaní, aj keď pôvodne boli zhotovené len pre prípad pytliactva?
Podľa vyjadrení viacerých expertov aj podpredsedu advokátskej komory O. Laciaka môžu. Aj keď povolenie bolo pôvodne vydané na iný prípad, ak sa na nahrávkach ukážu podozrenia z vybraných trestných činov, môžu slúžiť ako podklad pre začatie trestného stíhania. Všetko to ale závisí od ich skutočného obsahu, lebo doteraz boli zverejnené len prakticky nepoužiteľné útržky.
Podstatné je to, či boli pre ten pôvodný účel zhotovené legálne. Súd tu vydal povolenie. Skutočnosť, že predstavitelia Smeru a advokát Para intenzívne kričia, že nahrávky nemôžu byť použité na iné účely, skôr nasvedčuje tomu, že sa boja, čo všetko na tých nahrávkach je. Preto sa budú usilovať o ich čo najrýchlejšiu elimináciu. Do budúcna by ma ani neprekvapila snaha tieto nahrávky legálne zničiť. Niečo podobné sa už stalo v prípade bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika a dokonca aj Žilinku, ktorí žiadali zničiť nahrávky Gorila.
3) Ako máme vnímať reakciu médií?
Tu treba byť opatrný, lebo sa nám tu bijú dva princípy. Na jednej strane je tu základná úloha médií a záujem verejnosti na maximálnej informovanosti, najmä ak na nahrávkach sú politici a verejne činné osoby. Na druhej strane tu máme verejný záujem na riadnom a objektívnom vyšetrovaní možnej trestnej činnosti. Z tohto pohľadu je zverejňovanie akýchkoľvek informácií z neverejnej fázy predsúdneho trestného konania problematické. Bez súhlasu vyšetrovateľa a prokuratúry je nezákonné a môže viesť k mareniu vyšetrovania.
Takže tu by mali byť aj média maximálne opatrné a dávať si dobrý pozor, či náhodou aj ony sami nie sú predmetom manipulácie a nechtiac napomáhajú manipulácii verejnej mienky a mareniu vyšetrovania. Je to veľmi citlivá vec a hranica medzi dobrom a zlom, zákonnosťou a nezákonnosťou je veľmi krehká.
To platí najmä v situácii, keď nemajú k dispozícii úplne všetky nahrávky. Osobne mám veľmi negatívnu skúsenosť s porušovaním princípu prezumpcie neviny. Preto aj pri akomkoľvek označovaní a pomenovávaní osôb by mali média dávať pozor, aby niekoho neoznačili za zločinca ešte predtým, než rozhodne súd.
4) Ako treba vnímať reakciu generálneho prokurátora?
Ten celkom správne vyjadril znepokojenie nad únikmi informácií a oznámil, že by to mohlo napĺňať aj skutkovú podstatu niektorých trestných činov. Preto nechá celú vec preveriť. Toto je absolútne v poriadku, lebo stále sa bavíme o neverejnom trestnom konaní a tieto spisy by nemali unikať.
No problém je v tom, že pán Žilinka rovnako dôsledne nepostupuje v prípade podľa všetkého krivo obvinených vyšetrovateľov NAKA. V tomto prípade, minimálne podľa vyjadrenia krajského súdu sa ukazuje, že došlo k výraznej manipulácii zo strany vyšetrovateľov UIS, dozorujúceho prokurátora a sudcu okresného súdu. Na toto Žilinka vonkoncom nereagoval. V podstate len čaká na to, až kedy sa vôbec nejaká sťažnosť dostane k nemu od týchto stále obvinených vyšetrovateľov.
Aj keď reakcia Žilinku na tento únik bola úplne správna, objavili sa aj špekulácie, či náhodou nekoná zaujato alebo tak horlivo len preto, že sa bojí, že aj jeho meno by sa mohlo na nahrávke objaviť. Myslím si, že to je predčasná špekulácia. Aj keď, vzhľadom na pomery na Slovensku, by nás nemalo prekvapiť už vôbec nič.
5) Ide o prenasledovanie politickej opozície?
Ani náhodou. Orgány činné v trestnom konaní majú absolútne právo sledovať organizovanú trestnú činnosť. Pokiaľ táto smeruje k politikom, treba sledovať, čo bolo prvé a v prípade Smeru tých podozrení je viac než dosť. Výhovorky Roberta Fica, že on ako politik sa zastáva stíhaných ľudí neplatia. V prvom rade treba povedať, že to sú jeho politickí nominanti, ktorí páchali rozsiahlu trestnú činnosť a viacerí sa začínajú priznávať a spievať. Jeho záujem (pozn. Roberta Fica) by mohol byť aj iný, ako záujem o občianske práva obvinených osôb.
Na druhej strane odposluchy osôb, ktoré sú politikmi, je vždy citlivá záležitosť, Tu treba pripomenúť Robertovi Ficovi jeho aktivity, ako nelegálne zvolanie bezpečnostnej rady štátu, snahu o jej zneužitie na zásah proti občanom pod legendou nejakých dlažobných kociek. Alebo aj nelegálne odpočúvanie dnešného ministra Naďa, kedy pod falošnou zámienkou bol viac ako rok odpočúvaný nielen on, ale aj vedenie OĽaNO.
Problém nie je ani tak v samotnom odpočúvaní Roberta Fica, ako vo zverejňovaní jeho detailov. Najmä pokiaľ tie detaily sú viac o jeho súkromnom živote ako o možnom zapojení sa do nejakej trestnej činnosti.
6) Preukazujú nahrávky nejakú trestnú činnosť?
V tomto štádiu ťažko povedať. Jednoducho nemáme dostatok informácií a zverejnené prepisy a videá sú len útržky bez kontextu. Nahrávky nie sú ešte vyhodnotené. V každom prípade to poukazuje na absolútne morálne bahno všetkých účastníkov týchto rozhovorov a to sme zďaleka nepočuli všetko. Jednoducho, títo ľudia by mali vypadnúť z verejného života, mali by vypadnúť z advokácie a prestať otravovať spoločnosť.
7) Aký je možný vývoj tejto kauzy?
Po prvé, je možné, že Fico a Para budú zneužívať túto kauzu pre svoje účely. Jeden pre obhajobu svojich politických aktivít a druhý pre obhajobu svojich klientov.
Po druhé, je možné, že nakoniec vyjdú na povrch prekvapivé skutočnosti a dôjde aj k trestnému stíhaniu viacerých osôb.
Po tretie, je možné že táto kauza ako mnoho iných vyšumí do stratena a časom sa na ňu zabudne.
