Spoločnosť by mala byť chránená pred vonkajšími hrozbami aj zločinom vo všetkých jeho podobách. Pokiaľ ide o vnútornú bezpečnosť, buduje si pevné obranné valy z bezpečnostných zložiek a inštitúcií. Tieto majú svojou existenciou a činnosťou odradiť potenciálnych páchateľov od nezákonnej činnosti. Ak odradzovanie zlyhá, musia byť schopné účinne zastaviť útoky proti poriadku a spoločnosti a následne sa s páchateľmi vysporiadať.
Všade vo vyspelom svete je takýto bezpečnostný systém tvorený sústavou polície prvého kontaktu, vyšetrovateľmi, štátnymi zástupcami (prokuratúrou) a súdmi. Spoločenskú atmosféru a operačné tempo týmto zložkám spoluvytvárajú zodpovední politici.
Náš systém pre našich ľudí
U nás toto neplatí. Časť podvodníkov a zločincov si za účinnej pomoci skupiny politikov s vlastnou hlavou a im podobných cieľavedome vytvárala diery v systéme bezpečnosti a spravodlivosti. Dôsledok je, že náš obranný val pred zločinom sa viac podobá na ementál ako pevný pancier.
Vybranej skupine zločincov, podvodníkov a dojičov štátu sa podarilo čosi nevídané. Vybudovali si svoju vlastnú viac vrstvovú obranu pred spravodlivosťou. Stačilo im dať do „správnych„ rúk pár kľúčových pozícií vo všetkých zložkách a manažovať voľný pohyb vyvolených dierami v systéme.
Prvá línia
Prvý kontakt s občanmi, ale aj tými, čo porušujú zákon, zabezpečujú radoví policajti. Sú ich tisícky a absolútna väčšina z nich poctivo maká a nasadzuje svoje zdravie aj život za podpriemerný plat a prísľub sociálnych výhod v podobe výsluhy.
Stačí do tejto vrstvy systémovo nainštalovať pár „našich“ policajtov a dať im nadštandardné privilégiá a prvá línia ochrany zločinu je hotová. Ak zastaví radový policajt niekoho z kategórie chránených alebo chce u neho vykonať domovú prehliadku, príde telefonát od určeného funkcionára. Policajti musia dodržiavať disciplínu a hrozba je zažehnaná.
Druhá línia
Ak sa predsa len spravodlivosti podarí prekonať prvý val, nastupuje vrstva vyšetrovateľov a dozorujúcich prokurátorov. Veľmi účinná na väčšinu narušiteľov zákona. Systém ochrany vyvolených funguje podobne ako v prvej línii. Na vybrané prípady stačí nasadiť verného policajného vyšetrovateľa a prokurátora.
Darmo je, že väčšina vyšetrovateľov a prokurátorov je poctivá. Stačí si obsadiť pár kľúčových pozícií a zabezpečiť, že systém dobre funguje proti iným než „našim ľuďom“, čím sa vytvorí zdanie dôveryhodnosti a nestrannosti. Potom stačí obsadiť pár kľúčových pozícií ľudmi, ktorí sú verní a vedia, kedy treba prehodiť výhybku na dieru v systéme.
Ak niekto z radových náhodou nepochopí, že "naši ľudia" sú chráneným cieľom, treba ich rýchlo dostať pod tlak a urobiť im zo života peklo, ako v prípade prokurátora Špirka. Ten určite nie je jediný, ale ako jeden z mála sa dokázal ozvať. Zvyšok sa pekne zarovná do radu, veď ani prokurátor nemusí mať stopercentú úspešnosť. S tým sa dá žiť ľahšie, ako si vyrábať problémy.
Tretia línia
Táto je na rozdiel od prvých dvoch sofistikovanejšia. Jej bojovníci si obvykle nešpinia ruky ani povesť priamym kontaktom s konkrétnymi prípadmi, alebo len výnimočne. Tu už je zrejmý posun od taktiky ku stratégii. Táto vrstva nie je na prvý pohľad viditeľná, ale o to mocnejšia. Hýbe totiž figúrkami na hracom poli, má personálnu právomoc a určuje tempo a štýl hry.
Našim ľuďom stačí obsadiť pár kľúčových pozícií v najdôležitejších špecifických zložkách polície a prokratúry, NAKA, na policajnom prezídiu a zaistiť im zázračne úspešné podnikanie ich najbližších alebo inú formu motivácie. Osem rokov som strávil v zahraničí na finančne pomerne atraktívnych pozíciách. Mám predstavu, čo sa z toho dá naozaj ušetriť a nikto ma nepresvedčí, že viacerí funkcionári polície, prokuratúry, ale aj sudcovia si vedeli zabezpečiť svoj nákladný spôsob života, majetky doma aj v zámorí len zo svojich štandardných a verejne známych služobných príjmov. Asi sa všetci dobre oženili/vydali alebo mali bohatých rodičov.
Ľudia z tejto vrstvy sú mimoriadne dôležití, ba priam kľúčoví. Ich úlohou je manažovať systém tak, aby výhybky v ňom správne fungovali. Ak je treba, občas aj predstúpia pred kamery a rozdávajú rozumy a zaručené závery vyšetrovaní. Aby to v zápätí, ak ide do tuhého, všetko popreli s odôvodnením, že veď oni predsa nemajú prístup ku spisom a teda nenesú žiadnu zodpovednosť. Alebo aby sa motali na mieste činu a toxicky ho kontaminovali ako piesok z púštnej búrky.
Štvrtá línia
Poslednou obrannou líniou našich ľudí sú nezávislé súdy (niekedy aj od Ústavy SR a práva). Ak sa spravodlivosti podarí preniknúť cez všetky prekážky až pred súd, ešte nemá vyhrané, lebo prichádza čerešnička na torte. Nastupuje celé spektrum obranných nástrojov od prieťahov v konaní až po očividnú svojvôľu rozhodujúcich sudcov, na ktorú Súdna reda nevie reagovať. Zatiaľ je stále Súdna rada viac inštitútom falošného kamarátstva ako nástrojom očisty súdnej moci. Vždy sa nájde vhodné procesné zdôvodnenie.
Proces je dôležitý, ale rovnako doležitý je aj obsah konania. Formálne u nás síce je právny štát, lebo existujú jeho inštitúcie aj procesy a dokonca aj naoko fungujú. Ale ako? Formálne sa všetko procesne udeje tak, ako má. Lenže tvrdiť, že to na právny štát stačí, je rovnako cynické, ako tvrdiť, že vražda nie je vraždou, pokiaľ sa stala podľa predpisov.
Naposledy medializovaný prípad, že na súde sa v dôležitej kauze, kde aktérom je organizovaná skupina vrátane mediálne známych osôb, stratí podstatná časť spisu v rozsahu 300 strán je tzv. striebornou guľkou slovenského právneho štátu.
Niektorým súdom a sudcom sa strácajú spisy, stráca sa im čas (myslím súdne prieťahy), ale hlavne sa im stratila elementárna morálka, zodpovednosť a cit pre vec. Za peniaze alebo iné veci, napríklad beztrestnosť za vlastné úlety (možno stačí mať "kompro" a zatlačiť), je asi možné všetko.
Bezpečnostný sektor treba reformovať
Aby bolo úplne jasné, opakovane zdôrazňujem, že absolútna väčšina policajtov, prokurátorov a sudcov si poctivo, podľa najlepšieho vedomia a svedomia plní svoje úlohy. Zámerné diery v systéme sú dielom konkrétnych ľudí a konkrétnych mocenských skupín napojených na politickú moc.
Odborná skupina Spolu - občianska demokracia pod vedením Branislava Diďáka pripravuje reformu Policajného zboru, aby opäť slúžil občanom. Ale to nestačí. Je potrebná radikálna reforma celého bezpečnostného sektoru. Reforma však nevyhnutne neznamená rozsiahle organizačné zmeny, ktorých tu bolo viac než dosť. Ide hlavne o nové nastavenie vzťahov v kvartete "štát - politika - bezpečnostné zložky a inštitúcie - občan". Treba upchať spomínané diery v systéme a urobiť z neho opäť obranu spoločnosti proti zločinu.
Doslova useknúť stranícke paprče od bezpečnostných zložiek, prokuratúry a súdov, začať oddeľovať padlých anjelov od väčšiny poctivých - tvrdo a radikálne.
Skončiť so straníckymi nomináciami na kľúčové výkonné pozície v štáte a zaviesť striktný kariérny systém a systém komplexného hodnotenia práce.
Radikálne zmeniť pravidlá preukazovania majetku pre všetkých verejných funkcionárov a ich príbuzných. Ak chcú byť vo verejnej funkcii, nech oni musia preukázať pôvod majetku, ktorý užívajú. Ak to nevedia, musia preč z verejnej funkcie.
