Ani na sekundu by ma nenapadlo obhajovať práva zastreleného útočníka. Bral a ohrozoval životy iných. Policajti mali na rozhodnutie zlomok sekundy a obmedzené možnosti, ako útočníka zastaviť. Avšak aj laik vidí, že z taktického hľadiska tento zákrok nebol práve najčistejší. Jeden moment to vyzeralo, že útočník naháňa policajtov. Naviac došlo k vážnemu ohrozeniu ďalších osôb vrátane malých detí a to aj nekontrolovanou streľbou policajtov.
Nie je to prvý policajný zákrok, pri ktorom môžeme pochybovať o úrovni vycvičenosti a vybavení policajtov. Polícia má na svojom konte viacero kontroverzných zákrokov. Viac krát aj tragickú streľbu, na konci ktorej je zranenie alebo smrť nevinných ľudí okolo. Tieto incidenty majú spoločné dve veci. Nedostatočnú úroveň vycvičenosti radových policajtov a nedostatočnú výbavu nesmrtiacimi prostriedkami na zastavenie páchateľa.
Z výcviku nie je "vývar", ale sebaistota pri zákroku
Roky tvrdím, že nielen armádu, ale všetky bezpečnostné zložky treba budovať vyvážene. Teda okrem novej výzbroje a techniky im musíme dať aj zodpovedajúcu infraštruktúru, aby nemuseli napríklad zadržiavané osoby priväzovať k radiátorom. Pozornosť je treba venovať personálnej naplnenosti a kvalite personálu a hlavne poriadnemu výcviku všetkých príslušníkov.
Za čias najlepšieho ministra vnútra sa investovali stovky miliónov hlavne do drahej techniky a systémov, často predražených a zriedka fungujúcich. Možno preto, že z personálu a jeho výcviku nie je vývar. Policajný zbor aj ozbrojené sily dlhodobo trpia nedostatkom kvalitných výcvikových zariadení a výrazne redukovaným výcvikom.
Podobne ako v armáde, aj v polícii majú len vybrané súčasti zboru vysoko kvalitný výcvik a môžu sa zaradiť na úroveň svetovej elity. Zvyšok trpí nedostatkom výcviku. Lenže v situáciách ako vo Vrútkach sú to spravidla bežní policajti, ktorí sú prví v kontakte s páchateľmi. Príslušníci elitných kománd, alebo pohotovostných motorizovaných jednotiek sú skôr pri plánovaných akciách.
Pokiaľ ide o investície do výcvikovej infraštruktúry, tak poriadny rozvoj bol len v Centre výcviku Lešť. To slúži ako národné výcvikové centrum pre všetky bezpečnostné zložky. Aj tu sa rozvíjali len niektorých zariadenia a investície boli extrémne predražené. Ich preverenie za 10-15 rokov dozadu je námetom na zvýšenie transparentnosti a pozitívne PR pre ministra obrany. Lenže na Lešť sa sotva dostanú elitné útvary ministerstva vnútra a armády, nie bežní policajti.
Každý policajt musí ovládať základné zručnosti
Keď mali vojaci najmenej zdrojov na výcvik, prišli s programom takzvaných základných bojových zručností. Išlo o základné taktické činnosti ako streľba, taktika malých skupín a rôzne druhy odborných príprav vrátane spojovacej a zdravotnej. Na vedenie boja na obranu štátu žalostne málo, ale na súčinnostných cvičeniach s políciou v roku 2015 aj tak bolo vidieť rozdiel triedy v prospech vojakov.
Až budú minister vnútra, policajný prezident a veliteľ HaZZ plánovať peniaze na nákup nového vybavenia, nemali by zabudnúť na poriadny balík na výcvik každého jedného policajta či hasiča. Lebo tí dokážu svoje úlohy plniť len v rozsahu svojej prípravy. Základné taktické zručnosti musí ovládať každý jeden policajt bez ohľadu na služobné zaradenie a hodnosť. Aj pani, ktorá vydáva na klientskom centre občianske preukazy. Lebo ak nepotrebuje dokonale ovládať základné policajné zručnosti, tak potom nemusí ani nosiť uniformu a brať policajný plat.
Policajtov na veliacej úrovni treba systémovo cvičiť aj v taktike vedenia a riadenia komplexných policajných zásahov. Nabudúce totiž nemusia mať také šťastie ako v Devínskej Novej Vsi, kde do horúcej zóny pod paľbou pustili nič netušiacich záchranárov.
