V 80. rokoch minulého storočia vybudovali Albánci na rieke Drin tri priehrady slúžiace na výrobu elektriny. Nad dedinou Koman bola v roku 1986 dokončená stredná priehrada, ktorá vytvorila najväčšie jazero v Albánsku s rozlohou 73 km2. K nej sme prechádzali veľkým klimatizovaným autobusom kľukatými a úzkymi cestami skoro jeden a pol hodiny, popri dolnej priehrade Vaut te Dejës.
Nad hladinou zatopeného územia zostali poľnohospodárske usadlosti s obrábanými a zavlažovanými políčkami. Vodu na závlahu privádzajú kanálmi alebo potrubím z potokov, vtekajúcich do jazera. Strechy starých budov boli pokrývané aj tradičnou kamennou bridlicou. Popri ceste voľne rástli figovníky a granátové jablká.
Na albánskych cestách stretnete všetky hospodárske zvieratá, ktoré chovajú. Ošípané svedčia o oblasti, že nie je moslimská.
Kľukatá cesta vedie aj cez osadu, kde je nový katolícky kostol, bar aj škola, do ktorej chodia deti z okruhu 10 km.
Čím bližšie k cieľu, tým bola cesta horšia, užšia, hrboľatejšia. Oproti idúci nákladiak vzbudzoval strach z havárie a pohľad do doliny sťahoval žalúdok.
Elektráreň je nablízku.
K jazeru sme sa dostali cez neosvetlený, do skaly vytesaný tunel, na malý priestor, ktorý slúžil ako parkovisko, prístav a ku skale bol „prilepený“ aj bar. V ňom sme sa pripravili na plavbu ( káva, rakia, WC).
Z Koman do Fierza premáva trajekt (prevažajúci aj naložené nákladné autá), ale aj menšie lode. Plavba trvá asi tri hodiny.
My sme sa plavili na dvoch loďkách pre 20 – 25 osôb. Cieľom našej jeden a pol hodinovej plavby bol kaňon rieky Šala, pred jej vtokom do priehradného jazera.
Už si len užívať pohľady na skaly, svahy, či hory dosahujúce 1500 m.n.m.
Plavbu si užívali turisti aj lodníci.
Aj nad jazerom Koman zostali usadlosti opustené i obývané. Včelnice blízo hladiny svedčia o intenzívnom včelárení.
Manželka a dcéra majiteľa lodiek nás očakávali s pripraveným pohostením
Stretávame jednu z lodiek „našej„ plavebnej.
Pristávame na malej kamienkovej pláži, v úzkom kaňone s peknými výhľadmi na okolie. Voda je priezračná, pre otužilcov vhodná na kúpanie. V jednoduchom prístrešku sme zjedli placku od „Kapitána Mo“, prinesený obed a prepustili sme sedenie skupine talianskych detí so sprievodom.
Na plavbe späť sme videli rybárov, ktorí chytajú klasicky a nie tradične (granátom).
Foto: Pavel Ondrejmiška
