Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Nuž:
Stretli sa dvaja priatelia.
Hovorí prvý: Ahoj, čo si taký zamyslený a smutný.
Druhý: Štát ma okradol o dedičstvo.
Prvý: To si vymýšľaš. To predsa v právnom štáte nie je možné. Možné to bolo za komunizmu. Veď teraz je dedenie zaručené v ústave aj Základných právach a slobodách. Daj to na súd.
Stretli sa priatelia o dva roky.
Prvý: Ty si stále zamyslený a smutný.
Druhý: Mal si pravdu s tým vymýšľaním. Aj súdy mi to povedali (že si vymýšľam). Tak je to asi pravda.
Prvý: No tak vidíš. Prestaň si vymýšľať, buď veselý. A usmej sa na mňa.
Kto máte nejaké (vtipy) v zásobe, pridajte sa. Rozveseľte nás. Aj keď je to smiech medzi slzami.
A najmä, najdite si tú knihu a potešte sa. Je najvyšší čas. Nechcem citovať, aby som nebol obvinený z plagiátorstva.
