Myslím si, že ide len o pokračovanie ďalších neduhov a ďalších „skutok sa nestal“. Ja som mal tiež skúsenosti, že som sa dostal pri snahe zachrániť dedičstvo po starých rodičoch pre rodinu manželky do sporu „so sudcami“. V prvom prípade sa samosudca len čudoval o čo ide, „nepoznal“ dobové zákony o zmenách vlastníctva v Urbariátoch, a dovolil, aby si Obvodný pozemkový úrad robil, čo chcel. ( Súd nás ani neupozornil, že už je to „pasé“, pretože Obvodný pozemkový úrad urobil svoju úlohu „tým správnym smerom“. Bol ešte čas protestovať). A podobne sa zachovali aj prokurátori, aj toho najvyššieho rangu.
V druhom prípade, keď som upozornil, že zákon bol v nesúlade s Listinou ľudských práv, čo by mal (ústava ešte nebola), súd rešpektovať a v tomto smere konať, nás (súd) poučil, že nemáme nádej, aby sme boli úspešní.
Ešte dobre, že dobre informovaný známy mi dal na vedomie, že nie je politická vôľa, aby došlo k náprave, pretože už v začiatkoch boli nastavené zákony (najmä reštitučné) tak, aby sa mohlo kradnúť.
Po ostatnom výstupe nádejného kandidáta na prezidenta – Harabina, musím priznať, že asi mal môj známy pravdu. Tešme sa, ako bude ďalej vyzerať Slovensko, ak si Harabina, alebo iného „zásadového“ kandidáta zvolíme za prezidenta. Nezabudnime, že Harabina na ministerský post navrhol Mečiar (verím, že ten sa ani po jednej prehratej bitke nevzdáva, predsa zápasníci (pästiari) sa nevzdávajú). A bol prítomný aj na promócii najnovšej knihy súdruha Harabina.
Nuž, proti gustu žiadna diskusia. Ale hádam máme právo povedať, že Ústava SR o súkromnom vlastníctve hovorí jasne.
Pavel Pospíšil, dôchodca
Jún 2018
P.S. Blog som mal napísaný pred príhovorom prezidenta v NR.
