Je to užitočná kniha najmä pre mladých, aby sa presvedčili, ako sa „varila (komunistická) oceľ“ po Víťaznom februári v roku 1948. Ale kniha je užitočná aj pre súčasných politikov (poslancov) v najlepšom veku, či už Smerákov, alebo Národniarov, alebo Mosťákov, a Opozičníkov, aby sa presvedčili, že heslá, ktorými nás kŕmili za socializmu (aj toho s ľudskou tvárou) môžu a pre niektorých sú „večne živé“, ako Leninizmus a Marxizmus vo svojich najrôznejších formách. Ako editori knihy sú uvedení: M. Bobek, P.Molek, V Šimíček. Vydala Masarykova Univerzita Brno v roku 2009. Spoluautorov je viac ako 30 právnikov z Čiech, Moravy a Slovenska.
Keďže mojím koníčkom je pôdohospodárstvo a najmä politika, ktorá ho formovala, všímal som si hlavne túto stránku nášho života, najmä to, pod akými ideologickými vplyvmi sa táto politika formovala, a v čom je nebezpečenstvo pre náš súčasný, ako že „demokratický život“. Ak si nájdete čas a odvahu, skúste si tento unikátny zdroj informácií zaopatriť a hlavne prelistovať. Jeden exemplár je v knižnici Ústavu štátu a práva SAV v Bratislave, Jeden v Martine (Národná knižnica ?), jeden vraj v B. Bystrici. Aj keď s ťažkosťami, ale dá sa zohnať. Ako cenné perličky som si poznačil niektoré citácie z článkov významných právnikov, ktorí boli pri tom, keď sa všetko „varilo“, alebo majú svoj názor o celom procese a dôsledkoch „varenia“.
Tak napríklad LUBY, spomína právnickú konferenciu z roku 1954. Uvádza, že iba menšina účastníkov zastávala názor, že člen (JRD), ktorý vystúpil z družstva, a získal náhradné pozemky za svoje, mal k týmto novým pozemkom vlastnícke právo. Ostalo mu ale súkromné vlastníctvo tých pozemkov, ktoré „vložil“ do družstva (aj keď ho nemohol využiť).
Ďalej Jičínsky Z. uviedol v článku: Právne myslenie v 60 rokoch a v dobe normalizácie, Praha 1992, (in Bobek): Československá komunistická strana sa nikdy neodvážila uskutočniť plošné vyvlastnenie súkromného majetku, ako k nemu došlo v Sovietskom zväze. To platilo aj v poľnohospodárstve.
Možno si súčasní politici opravia názor, že je platný „dar“ vedenia družstva, pozemkov po rozpustenom družstve v Československu v roku 1966 (v zastúpení členov neexistujúceho družstva, ktorým ostalo vlastnícke právo k týmto pozemkom) Československej republike. Dúfam, že konečne prestanú takýmto dôkazom argumentovať (najmä) pri novom zákone č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách a jeho „bezúhonnosti“ a najmä tým, že kolektivizácia bola „požehnaním“ pre československé poľnohospodárstvo.
A takýchto významných poznatkov je v knihe veľa. Keby som mohol, predpísal by som túto knihu (má 1005 strán) ako povinné čítanie všetkým, ktorí pôsobia pri formovaniu súčasných zákonov v našej domovine (ale aj pri posudzovaní starých komunistických zákonov – súčasní sudcovia, prokurátori, policajti).
Tak by prestalo (možno) manipulovanie (politikmi a „investormi“) so súkromným majetkom a neústavné zbavovanie práv zakotvených v našej Ústave (napr. čl 20), aj prokurátormi a sudcami. A najmä prestanú klamať potomkov našich drobných ľudí, keď ich zbavujú jedného z dôležitých práv ľudí v demokracii (každý má právo vlastniť majetok, čl. 20 súčasnej Ústavy).
Vážení čitatelia, priatelia a „znalci“, prosím uverte mi, že ja som si tieto vedomosti nevycucal z prsta, ale vychádzajú z údajov, ktoré si môžu záujemcovia prečítať z dobových publikácií dôveryhodných odborníkov.
Pavel Pospíšil, dôchodca, august 2017
