Jeho vystúpenie bolo typickým prejavom takejto filozofie vládnutia a nebezpečne sa podobalo Gotwaldovskej rétorike pri presadzovaní politiky sovietskej metodiky „vládnutia“ už od konca 20 – tych rokov „boja“ proti (kapitalistom) a pravičiarskym stranám. To, čo sa podarilo súdruhovi Gottwaldovi neskôr po roku 1948 pri nemohúcnosti nekomunistických strán, nás môže čakať znovu. Kto neverí nech si prečíta Liptáka a časť jeho eseje kde hovorí o vývoji od konca vojny, teda po roku 1945. Pri podpore pána prezidenta a jeho doterajšej „pomoci“ pri voľbe generálneho prokurátora, boj o prezidenta nemusí byť márny. Ich metódy a názory na správu vecí verejných sa veľmi podobajú. Pri tom je zaujímavé, že obaja boli komunisti. Pán prezident síce údajne vystúpil, ale pán premiér nevystúpil. Alebo ano?
Každopádne ich spôsob myslenia a spravovania spoločnosti nesie časť znakov režimu, o ktorom sme si mysleli, že odišiel, ale oni nás spolu s ďalšími priateľmi, spolužiakmi a spolustraníkmi presviedčajú, že značná časť filozofie komunistického vládnutia im je veľmi blízka, ak nechcem povedať vlastná.
Nuž máme sa načo tešiť. Pri názoroch značnej časti našej spoločnosti sa zdá, že znovu budeme čakať veľa rokov, kým sa najmä mladšia časť spoločnosti nepresvedčí, že tadiaľ cesta nevedie. A je to aj preto, lebo sa nevieme poučiť z vlastných negatívnych skúseností.
A viete čo je zaujímavé? Všimnite si, že znovu rozhodovanie o ďalšej moci u nás, bude v jarných mesiacoch roku. (vtedy február, teraz marec).
Odporúčam časti hľadajúcej spoločnosti: Prečítajte si Liptáka a tiež alebo najmä „Svedectvá“ politických väzňov (3 zväzky, vyšli po roku 1990), ktoré nájdu asi len v knižniciach. (Triedni nepriatelia, zostavil Rudolf Dobiáš, vydavateľstvo Michala Vaška).
Bratislava 21.12.2013
Pavel Pospíšil.
