Celá problematika je pre mňa zaujímavá, lebo sledujem ÚPN už niekoľko rokov a nenašiel som na jeho činnosti žiadne také zásadné chyby, pre ktoré by mala byť zmenená principiálne činnosť ústavu do takej miery, že bude ochromená jeho činnosť informovať najmä mladú generáciu o tom, čo sme prežili, ako sme žili a najmä hľadanie odpovedí aj na to, ako chceme žiť v budúcnosti.
Osobne si myslím (na rozdiel pána poslanca Hrnka a iných poslancov NR SR), že činnosť ústavu v zásade vyhovuje princípom zakladateľa J. Langoša, dokonca niektorí jeho pracovníci posunuli najmä otázku informovanosti mládeže o našej minulosti na vyššiu úroveň. Napr. diskusie s mládežou o prácach, ktoré mladé kolektívy vypracovali o zvolených témach o našej minulosti je veľmi účinná a potrebná. Celá činnosť je organizovaná mgr. Neupauerom (Neznámi hrdinovia), ktorý takto spája činnosť v ÚPN (Riadeteľ pre výskum) s odkrývaním temných stránok našej minulosti pre mládež. S tým sú spájané aj diskusie na školách po celom Slovensku. Tieto dikusie poriadané obyčajne na záver v Bratislave (prístup je voľný), ma presvedčili o potreba takejto činnosti u nás je nezastupiteľná.
Po vzdatí sa pána Krajňáka funkcie, budem netrpezlivo čakať, ako sa vyvinie činnosť ústavu v budúcnosti (ako dopadne Festival slobody, vydávanie časopisu Pamäť národa, najmä jeho obsah). Ako sa bude meniť „osadenstvo“ zamestnancov ústavu a ako sa budú meniť témy výskumu a kto bude na nich pracovať a ako sa bude meniť informovanosť našej mladej a strednej generácie o našej nedávnej minulosti.
Ako dopadne účasť pracovníkov ústavu na príležitostných akciách, ako sú konferencie, a semináre poriadané aj inými organizáciami (napr. konferencia k výročiu Februárového „víťazstva“ v roku 1948). Tento čin KSČ/KSS mal tragické dôsledky pre našich ľudí a nie všetko je vyjasnené. Sú tu nepoznané metódy Strany, v právnom systéme a tým aj v celom našom živote. Toto všetko sú aktivity, ktoré prinášajú informácie pre mladých ľudí, ktorí nezažili temné časy našej minulosti. Miesto toho sa im predkladajú „fejky“ o tom ako sme žili a kto a akými metódami túto zmenu spôsobil a prečo na 40 rokov zmenil našu spoločnosť.
Pavel Pospíšil, dôchodca
Október 2017
