Pokiaľ ostane myslenie sudcov na úrovni totalitného myslenia o súdnej moci, kedy sudcovia boli dirigovaní našou vtedajšou štátostranou, nezmení sa ani v našej justícii nič, lebo myslenie prekoná aj tých málo aspektov demokratickej ústavy, ktoré sú v prospech právneho štátu. Všetko pôjde po starom.
A ešte, keď pri novom súdnom poriadku ani súčasnej úradnej moci, nie je jasné ako majú vyjadriť myslenie v právnom štáte, zdá sa, že ešte dlho budeme čakať aj na zmenu myslenia sudcov, ale aj na myslenie prokurátorov (a aj policajtov pri vyšetrovaniach).
Pokiaľ bude v právnych normách, že o tom či bude sudca (prokurátor, policajt) skúmať predložené dôkazy, alebo ich „odloží“, nič sa nezmení. Predsa keď má v právnom štáte sudca alebo iný pracovník predložený dôkaz a on ho nevykoná, s tým že obvinený má pravdu, keď žiada zamietnutie žaloby, je tu niečo choré, najmä keď sa jedná o porušovanie ústavy s tým, že žalobca žiada, aby o veci, teda o kontraverznosti rozhodol ústavný súd. A keď sa jedná nie o fazulky, ale svojojvoľné posudzovanie veci obžalovaným, ale aj nižším súdom, tu už človek stráca rozvahu a len ťažko sa zdrží, aby nevybuchol priamo na súde.
Myslím, že je jasné nielen laikom, že pokiaľ budú o tom čo je zákonné a čo nie rozhodovať pracovníci justície (so zakódovaným myslením, že napr. vládna moc má vždy pravdu), bez povinnosti vykonať predložené dôkazy, všetko pôjde po starom. A najmä súdy sa budú „vytešovať“ zo svojej moci a to Mňačkovské: „ako chutí moc“ sa bude prejavovať negatívne v našom živote. Veď už aj generálny prokurátor sa čuduje, čo to máme za zákony, ale svet ide ďalej a aj nové zákony (zákon o pozemkových spoločenstvách, zákon o súdnych poplatkoch – aj pri žiadosti o obnovené dedičské konanie a asi aj ďalšie) nás budú strašiť ďalej.
Pavel Pospíšil, dôchodca júl, 2015
